Existuje život po smrti? Túto otázku si kladie nespočetne mnoho ľudí, no na jednoznačnú odpoveď zatiaľ nikto neprišiel. A čo reinkarnácia? Môže sa duša zosnulého človeka znova narodiť v tele novorodeniatka? Jestvuje mnoho prípadov, kedy si deti pamätali na rôzne udalosti či spomienky z predošlého života, ktoré sa dajú len ťažko vyvrátiť kadejakými skepsami. V tomto článku vám prinášame príbeh rodiny Pollockovej z anglického mesta Hexham, ktorej sa narodili dve dcéry s veľmi podivuhodným a zvláštnym prípadom reinkarnácie.
3 zaujímavé príbehy, ktoré majú byť dôkazmi toho, že reinkarnácia je skutočná
Tragédia v rodine
John a Florence Pollockoví žili život normálnej rodiny a spoločne vychovávali dve dcéry, šesťročnú Jacqueline a jedenásťročnú Joannu.
Obraz tejto dokonalej rodiny bol však zničený 5. mája 1957, keď boli Joanna, Jacqueline a ich kamarát zrazení autom. Náraz mal pre nich tragické a fatálne následky. Deti boli na ceste do kostola, keď vodič stratil kontrolu nad vozidlom a v plnej rýchlosti ich v šmyku prešiel. Všetci boli na mieste mŕtvi.
Nádej umiera posledná
Obaja rodičia boli z tragédie pochopiteľne zničení. Napriek beznádeji, ktorá ich sužovala, verili, že jedného dňa ich Boh obdaruje ďalším dieťaťom. Ich modlitby boli vypočuté extrémne rýchlo, pretože už o rok John zistil, že jeho manželka je znova tehotná.
Strašidelné príbehy o deťoch, z ktorých sa stali sérioví vrahovia 3. časť
Dvojičky Pollockové
Napriek tvrdeniu lekára, že Florence porodí len jedno dieťa, sa 4. októbra 1958 narodili dvojičky, ktoré rodičia pomenovali Gillian a Jennifer. John si všimol, že má novonarodená Jennifer čudnú bielu čiaru na čele, podobnú jazve, ktorá zostala jej nebohej sestre Jacqueline po páde z bicykla. Keď jej otec skontroloval nohu, všimol si aj to, že má na nej presne rovnaké znamienko, aké mala aj Jacqueline.
Keď dievčatá dosiahli vek 3 rokov, všetci sa odsťahovali do White Bay a naspäť sa vrátili až o rok.
Už sme tu boli…
Keď rodina prechádzala cez mesto Hexham, dvojičky začali ukazovať na miesta, kde predtým nikdy neboli. Keď šli okolo školy, ktorú navštevovali ich nebohé sestry, začali štvorročné dievčatá hovoriť, že je to ich škola a že tam chodili.
Rodičia John a Florence sa po čase rozhodli vyhrabať veci a hračky, ktoré patrili ich mŕtvym dcéram. Keď sa s nimi Joanna a Jacqueline začali hrať, stalo sa niečo, čo rodičia ani vo sne nečakali. Malé dvojičky poznali mená každej jednej bábiky a plyšového medvedíka, ktoré im dali ich nebohé sestry.
Všetko vyvrcholilo dva mesiace neskôr, a to počas rodinnej prechádzky. Keď rodičia s dvojičkami prechádzali okolo zaparkovaného auta, ktorého motor stále bežal, dievčatá začali vyvádzať. V úplnej hystérii začali vykrikovať: „To auto! Ide si po nás!“
Keď 2-ročné dievčatko povedalo mame, prečo robí vo svojej izbe bojové umenie, žena úplne onemela
Nič, len spomienky
John a Florence si vždy stáli za tým, že pred dvojičkami nespomínali nič o ich zosnulých sestrách, až kým nedosiahli patričný vek. Na čudné a záhadné momenty im zostali len spomienky. Keď mali dievčatá 5 rokov, všetky spomienky na ich predošlé životy zmizli zo dňa na deň.
