Nie všetky deti sú nevinné. V skutočnosti sú niektoré vinné z najhorších zločinov, ktoré je možné spáchať. Patológia dospelých sériových zabijakov sa vyhýba pochopeniu ich činov, ale spôsoby trestov sú pre ľudí ľahšie pochopiteľné a lepšie si uvedomujú, o čo ide. Ale keď je vrahom dieťa, vynárajú sa pochybnosti o motíve aj o spôsobe trestu. A hlavne obavy.
Strašidelné príbehy o deťoch, z ktorých sa stali sérioví vrahovia 3. časť
Jesee Pomeroy
Medzi rokmi 1871 a 1872 sa v meste Charlestown v Massachusetts objavili správy, že niekoľko malých chlapcov bolo odlákaných z ihriska, kde sa hrali, do lesa, kde boli napadnutí a zbití. Zločiny boli brutálne. Všetci chlapci boli veľmi tvrdo dobití a niektorí z nich tvrdili, že dostávali rany opaskom. Dvaja z nich boli aj dobodaní.
Nikto nebol obvinený z útokov, nikto nebol identifikovaný, avšak o dva roky neskôr bol zatknutý 14-ročný Jesee Pomeroy, ktorý brutálne napadol a dobil dvoch malých chlapcov zo susedstva v Bostone, kam sa jeho rodina práve prisťahovala.
Súd ho považoval za mentálne zaostalého a po niekoľkých mesiacoch bol prepustený z nápravného zariadenia pre mladistvých. Hneď, ako bol prepustený, zmizla 10-ročná Katie Curran. Krátko na to sa našlo v bažine nahé a zmrzačené telo štvorročného Horaca Millena. Polícia nestrácala čas a vybrala sa rovno do domu rodiny Pomeroy. Tam v hromade odpadkov našli aj rozkladajúce sa telo Katie.
Detaily tohto prípadu vystrašili verejnosť a napriek Jeseeho veku sa žiadalo, aby bol odsúdený z vraždy prvého stupňa, a aby mal za to trest obesením. Sudca nedbal na námietky tých, ktorí hovorili o chlapcovom veku a ktorí tvrdili, že je mentálne zaostalý. Odsúdil ho za jeho zverstvá a chlapec mal byť obesený. Každý rozsudok smrti ale musel podpísať guvernér štátu, a hoci každý očakával okamžitý súhlas, guvernér trest smrti odmietol.
Strašidelné príbehy o deťoch, z ktorých sa stali sérioví vrahovia 2. časť
Prebiehali mnohé jednania a nakoniec sa dohodlo, že Jesee dostane izolované väzenie. Tam Jesee podával jedno odvolanie za druhým, ale neúspešne, keďže sa stále pokúšal o útek. Zaznamenaných bolo najmenej 12 vážnych pokusov o útek, pričom pri jednom prišiel o oko. Nakoniec sa zaradil medzi obyčajných väzňov, kde zomrel v roku 1932 vo veku 73 rokov- po takmer šiestich desaťročiach za mrežami.
