Keď som mala osem, môj otec začal pracovať ako učiteľ na gymnáziu a dostal aj učiteľský byt, ktorý bol vlastne v budove školy postavenej niekedy pred prvou svetovou vojnou… Môj otec v tom byte žije dodnes.
Strašidelný príbeh: Mami, kto bola tá pani v kúpeľni?
Každý večer, keď som zaspávala, mala pocit, že niekto sedí na posteli vedľa mňa. Pociťovala som taký tlak, ako by sa o mňa niekto opieral. A vždy to bolo spojené s akousi zmenou vzduchu v izbe, ktorú naplnil slabý, no dosť nepríjemný zápach. Veľmi som s tým však v tom čase nezaoberala. Všetko sa zmenilo, keď som od rodičov dostala mačiatko.
Mačku som dostala ako darček k dvanástim narodkám. Každú noc mi spal pri nohách a každú noc z ničoho nič vystrelil ako blesk z postele k dverám a zízal na ne aj niekoľko hodín. Hoci to bolo poriadne divné, myslela som si, že je moja mačka iba neurotická a nikomu som o tom nehovorila, no ani neviem prečo, ale túto každonočnú udalosť som si nazval Šarlota. Naozaj neviem, prečo…
Raz v lete, keď som mala už 13, prišiel k nám starší muž s dcérou v strednom veku, ktorý nám povedal, že v byte žil kedysi jeho otec so svojou tetou a nejaký čas tu býval aj on sám. Keďže boli na návšteve u známych, ktorí bývali kúsok od školy, chceli si zaspomínať na staré časy a pozrieť sa, ako sa ich byt zmenil. Tak sme ich pustili do bytu a s mamou sme im ukázali, ako si tam žijeme. Moja mladšia sestra bola veľmi zvedavá a spýtala sa, či pozná nejakú historku o našom byte. Starec sa zasmial a spýtal sa: „O duchoch?“ Jeho dcéra ho zahriakla a povedala mu, že to vôbec nie je vtipné.
Strašidelný príbeh: Hovoriaca bábika
Starec však vysvetlil, že každý, kto spal v spálni, v ktorej som teraz spávala ja, sa cítil troch zvláštne a nepríjemne. Jeho dcéra ho prerušila a povedala, že vždy mala pocit, ako by niekto sedel na kraji postele. Jej otec povedal, že si z toho robili žarty, že to je teta Šarlota, s ktorou tam vyrastal jeho otec. Keď som to začula, úplne som zamrzla…
V mojej izbe straší a ja som tam v pohode spávala dlhých 5 rokov. Rodičia mi však povedali, že je to len historka, a tak som v izbe musela spávať naďalej. O pár dní neskôr som však okrem toho podivného zápachu a pocitu, že niekto sedí na kraji postele, som zrazu pocítila, že mi niekto prechádza rukou po vlasoch. Vystrelila som s krikom z postele rovno k rodičom do spálne. Mama už bola na nohách, zobudili ju dvere, s ktorými som treskla. Mama sa ma spýtala, čo sa deje a ja som jej zaklamala, že som mala zlý sen. Týždeň som potom spala v hosťovskej izbe.
Strašidelný príbeh: Hovoria mi, aby som ťa zabila!
Potom som sa odvážila stráviť noc vo svojej izbe. Všetko sa zdalo byť v poriadku a po dlhom čase som nemala pocit, že mi niekto sedí na posteli. Ale zápach som cítila. Otočila som sa a chrbát a to, čo som zbadala ma vystrašilo na smrť! Nado mnou stála staršia žena so sivými vlasmi zopnutými do prísneho drdola. Ani neviem, kde sa to vo mne zobralo, no z mojich úst sa vydrali slová: „Neviem, čo chceš, ale nechcem ťa už NIKDY, ale naozaj NIKDY vidieť.“ Len čo som žmurkla, žena tam nebola a už nikdy som ju nevidela.
Moji rodičia sa po rokoch rozišli, mama od otca odišla a ten si do bytu nasťahoval priateľku a jej 4-ročného syna. Keď mi raz pri návšteve chlapček povedal, že k nemu chodí v noci teta Šarlota a rozpráva mu príbehy, nebola som vôbec prekvapená…
