Manželstvo, ktoré trvá niekoľko desiatok rokov, je už v dnešnej dobe naozaj vzácne. Tento párik sa skutočne našiel a sú spolu v dobrom aj v zlom.
94-ročný starček postavil na záhrade bazén pre deti zo susedstva, aby nebol po smrti manželky sám
Vysoké teploty sú všeobecne nebezpečné, najmä pre seniorov a deti. Enrico Galletti, taliansky fotograf a blogger, bol veľmi prekvapený, keď zazrel staršieho muža na pláži, ako tlačil svoju manželku na invalidnom vozíku cez piesok, len aby sa spolu mohli pozerať na more.
Nekonečná láska tohto páriku vás dostane. Starček pomáhal manželke vybrať správny mejkap
Po tom, čo Enrico zverejnil fotografiu tohto páru, príbeh sa šíril po všetkých sociálnych sieťach. Tu sú jeho slová: „Bolo to tri kilometre od parkoviska k pobrežiu. K modrej, krištáľovo čistej vode. Nezabránil mu v tom ani piesok na jednej z najkrajších odľahlých pláží na Sardínii. Nezáležalo na tom, že teplomer ukazuje teplotu 39° C. Prešiel tri kilometre v tom teple cez piesok, až kým on a jeho manželka konečne dorazili na miesto.“
„Všetci ľudia na pláži sa pozreli, ako 70-ročný muž tlačí manželku na vozíku cez horúci piesok. Spýtal som sa ho, či potrebuje nejakú pomoc. „Neboj sa,“ povedal muž. „Som na to zvyknutý.“ „Čo sa deje?“ Spýtala som sa, keď sme mu traja chceli podať pomocnú ruku.“
82-ročný muž pred troma rokmi stratil obrúčku a už nedúfal, že ju nájde. Čakalo ho však prekvapenie
„Tento muž – nebudem ho menovať – nám vysvetlil, že mu nerobí handicap jeho ženy žiadny problém. Pre neho je to stále dievčatko, s ktorým sa bozkával pod slnkom, do ktorého sa zamiloval pred viac ako 30 rokmi. Teraz sedí na invalidnom vozíku, ale jej úsmev nám dodáva energiu. „V dobrých aj zlých časoch“, prešlo mi hlavou…“V zdraví aj v chorobe.“ Keď sme sa ho opýtali, či by si potreboval oddýchnuť, on len povedal: „Nie, ďakujem, že ste urobili toľko pre mňa.“ Ďalšie kvapky potu sa mu objavili na čele. „Nikdy ju nenechám osamote.“ Nezobral ju na pláž, ktorá sa nachádzala hneď vedľa parkoviska. Vzal ju na najlepšiu pláž vzdialenú oveľa ďalej. Títo dvaja spolu strávili viac ako polovicu svojho života.“
„Žena nám s úsmevom poďakovala. Nakoniec sa obaja usmiali. Rozlúčili sme sa, opäť som si ľahol pod môj slnečník a šli na dlhú cestu späť. Stále som bol trochu zmätený a dúfal som, že ich znova uvidím. Ale možno to nebolo potrebné. Nie, to naozaj nebolo potrebné. Ticho, ktoré zostalo, znamenalo viac ako dosť. A potom, to všetko malo zmysel. Bola to láska, pravá láska.“
