Málokto v starovekom Grécku zomrel dôstojne. Príbehov o veľkých gréckych hrdinoch, ktorí umierali v tichosti v spánku je málo alebo sú zatienené príbehmi ľudí ťahanými vozmi. Tieto podivné úmrtia nie sú len záležitosťou dávnej histórie. Možno je to len preto, že sa snažili o veci, ktoré sa ostatní báli vyskúšať. Tak či tak je Grécko krajinou, kde smrť často vyzerala ako z kreslených príbehov Looney-Tunes.
Smrť pri pohlavnom styku 1 .časť. Osudná hra s uhorkou, či smrť sexuálneho predátora Gutierreza
Urazený na smrť
Hipponax z Efezu bol básnik. Nepísal zrovna o motýľoch a kvietkoch, naopak, skoro v každej básni písal o ľudskom „odpade“. Bol to tiež jeden z najškaredších mužov v histórii a tak nebolo prekvapením, keď ho jeho jediná skutočná láska odmietla. Po takejto skúsenosti väčšina ľudí prepadne žiaľu a potom sa snaží nájsť šťastie inde, ale Hipponax nebol taký. Namiesto toho napísal sériu básni, kde urážal Bupalusa, otca svojej milovanej. Toho to zasiahlo tak silno, že sa obesil. Väčšina urážok sa nezachovala, ale nájdu sa také, kde „básnik“ píše, že Bupalos mal rád feláciu od svojej matky alebo jednoducho mu nadával.
Vtip
Chrysippus bol jedným z popredných stoických filozofov, ale nezapadal medzi nich tak úplne. Gréci ho nazývali mužom s pokročilou aroganciou. Zomrel na to, že sa smial na vlastnom vtipe. Chrysippus mal dosť zvrátený zmysel pre humor. V priebehu svojho života napísal 705 kníh, z ktorých sa väčšina stratila, avšak najznámejšia, kde hovorí o bohyni Juno ako o prostitútke, ostala. Podľa Grékov to bola taká urážka, ktorá sa nedala ani zopakovať. Filozof zomrel naozaj bizarným spôsobom. Jedného dňa videl osla jesť figy a povedal si, že je to tá najzábavnejšia vec akú kedy videl. Smial sa veľmi dlho na zvierati bojujúcom s lepkavým ovocím a nakoniec, keď bol somár opitý, Chrysippus natešený, že dosiahol, čo chcel, zomrel od smiechu.
Priazeň
Muž, ktorého drsné zákony dali vzniknúť slovu „drakonické“, zomrel absolútne nečakaným spôsobom. Draco bol muž, ktorý si myslel, že krádež kapusty by mala byť trestaná smrťou a napriek tomu bol ľuďmi tak milovaný, že skončil doslova rozdrvený ťarchou vlastnej popularity. Podľa legendy bol Draco v divadle, keď sa jeho stúpenci rozhodli dať mu najavo, ako veľmi ho milujú. Tak po ňom začali hádzať svoje klobúky, plášte, košele. Takto totiž starí Gréci ukazovali uznanie: strhnutím svojho odevu a hodením ho na svojho obľúbenca. Jeho obdivovatelia sa nechali „trochu“ uniesť a tak skončil Draco pod neuveriteľným množstvom odevu, kde sa zadusil. Prepotený odev stoviek Grékov mal okrem zápachu aj svoju váhu, čo bola smrteľná kombinácia.
Korytnačka
Aischylos bol prvý veľký tragéd a celý život prežil s hrozbou vlastného tragického konca. Veštec mu povedal, že zomrie ranou z neba. Tak čakal celý čas na svoj dramatický osud- predstavoval si, ako ho udrie blesk Boha alebo na neho spadnú múry domu. Namiesto toho mu na hlavu spadla korytnačka. Keď bol Aischylos na Sicílii, nad hlavou mu letel orol, ktorý mal v pazúroch korytnačku. Tento druh orla zvykol hádzať svoju korisť na skaly, aby rozbil škrupinu-pancier. Orol videl lesklú holú hlavu Aischylosa a tak si myslel, že korytnačku hádže na skalu. Namiesto panciera sa však rozbila hlava tohto nešťastného muža.
