Desivý príbeh: Červená aura

reklama:

Príbeh o obdarenom tínedžerovi, ktorý vidí okolo ľudí aury – ich zostávajúci čas života. V prvý deň školy však uvidí len jednu zlovestnú farbu.

Skoro každý má rád prvý deň školy po prázdninách, nie? Nový školský rok, nové predmety a často aj noví ľudia. Je to krásny deň, kým ešte nezačne ten školský stereotyp a nuda. Ja mám však tento deň rád z iného dôvodu.

Mám zvláštnu moc. Okolo ľudí vidím takú zvláštnu auru – farebný obrys, ktorý mi napovedá, ako dlho si ešte daný človek požije. Väčšina ľudí v mojom veku má okolo seba veselý zelený odtieň. Ten značí, že človek má pred sebou ešte dlhé roky života. Niektorých aura je sfarbená do žlta alebo oranžova. To znamená, že ich čas sa skončí skôr, ako mal. Stane sa im nejaká nešťastná nehoda, ktorá im vezme život.

Predošlé farby sú ale pre mňa nudné. Vzrušenie a napätie pre mňa začne až vtedy, keď uvidím niekoho s červenou farbou. Takáto červená sa nedá prehliadnuť, jej žiaru uvidím aj z diaľky. Túto farbu majú ľudia, ktorých niekto čoskoro zabije alebo tí, ktorí zanedlho spáchajú samovraždu. Je to ohromujúci pocit ako jediný vedieť, aký osud týchto ľudí čaká.

Každý nový školský rok prídem do triedy ako prvý, aby som mal čas si všetkých dobre prehliadnuť. Sledujem, či sa aury mojich prichádzajúcich spolužiakov zmenili. Najviac ma však vždy nadchnú noví spolužiaci, pri nich nikdy neviem, čo čakať. Prvého chlapca, ktorý vošiel do triedy, som nespoznával. Bol chodiacou červenou. V duchu som sa usmial a poľutoval ho. Ako však začali prichádzať ďalší a ďalší spolužiaci, tak som sa zhrozil. Ich farby mali len jediný odtieň – červenú.

Niečo tu nesedelo a tak som sa išiel rýchlo pozrieť svoj odraz v zrkadle nad umývadlom vzadu v triede. Farba, ktorá bola na každom vrátane mňa, sa mi zhnusila. Rýchlo som chcel z triedy vypadnúť. Skôr, než som si stihol zobrať veci a ujsť, ale vošiel do miestnosti nový učiteľ. Zamkol za sebou dvere a usmial sa na nás. Jedine jeho aura sa líšila od všetkých ostatných. Bola až upokojujúco zelená.