Počas chladnej a tmavej noci 8. februára 1855 sa v anglickom grófstve Devon odohralo niečo naozaj podivuhodné a zároveň desivé. Zima, ktorá v týchto časoch v okolí panovala, bola extrémne studená. Podľa záznamov z týchto rokov sa teploty držali pod bodom mrazu po celý čas od januára až po marec. Tieto nízke teploty nedovolili snehu, aby sa roztopil a každá nová snehová vločka navýšila vrstvu snežnej pokrývky. Tieto extrémne podmienky boli perfektným základom pre čudne udalosti, ktoré sa v onú noc odohrali…
Chladná noc
Podľa niekoľkých svedectiev z 19. storočia sa po silnom snežení v onú noc, 8. februára 1855, v južnom a východnom Devone objavili záhadné stopy kopýt. Tieto odtlačky, na prvý pohľad zvieracích chodidiel, boli údajne 10 centimetrov dlhé a 7 centimetrov široké. Každá ďalšia stopa bola od tej predošlej vzdialená 20 až 40 centimetrov. Stopy sa však ťahali jedna za druhou v rovnej línii, čo na štvornohé zviera vôbec nesedelo.
Hlásenia o týchto stopách prišli z 30 rôznych miest v Devone, pričom ich spoločná dĺžka tvorila neuveriteľných 65 až 160 kilometrov. Zdalo sa, že bytosť, ktorá za sebou nechala tieto odtlačky, sa dokázala vyhnúť akejkoľvek prekážke. Stopy boli nájdene ponad domy, zamrznuté rieky, kopy sena, vysoké steny a dokonca aj odkvapové potrubia.
Na nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať hlásenie z novín, ktoré v daných časoch o tejto udalosti písali:
„Stalo sa to počas štvrtkovej noci, susedstvo Exeteru a južného Devonu sužovalo veľmi silné sneženie. Nasledujúce ráno obyvateľov spomínaných miest prekvapilo objavenie stôp podivného a záhadného zvieraťa, ktoré zjavne oplýva schopnosťou všadeprítomnosti. Stopy sa nachádzali na všetkých možných neprístupných miestach – na strechách domov a úzkych múrov, v záhradách a dvoroch, obkolesených vysokými stenami a plotmi, ale aj na otvorených poliach.“
Stopy sa tiahli cez obrovskú oblasť – z Exmouthu do Topshamu a cez Exe Estaury do Dawlishu a Teignmouthu. Niektoré z hlásení tvrdili, že stopy sa nachádzali dokonca ďalej na juhu v Totnese a Torquay a ďalej v mestečku Weymouth a Lincolnshire.
Stopy boli čoskoro pomenované ako „Diablove stopy“ alebo „Stopy Satana“, a to kvôli ich tvaru a podobnosti s diablovými kopytami. Niektorí ľudia začali naozaj veriť, že ich mesto navštívil samotný diabol. Obyvatelia boli vystrašení a nejaký čas sa snažili vyhýbať nočným vychádzkam.
Rôzne teórie
Odkedy bola táto záhada po prvýkrát vyšetrovaná vzniklo mnoho teórii o tom, čo mohlo byť pôvodcom týchto čudesných stôp v snehu. Jedna z najnovších štúdií, vykonaná Mikeom Dashom, uznávaným welšským spisovateľom, historikom a výskumníkom, tvrdí, že stopy nemali spoločného pôvodcu. Podľa neho boli niektoré z týchto stôp jednoduchým hoaxom. Väčšina z nich bola údajne vytvorená štvornožcami ako sú somáre a kone a niektoré zo stôp údajne patrili aj myši, známej pod odborným názvom Ryšavka obyčajná. Na konci štúdie však Dash priznáva, že nie všetky odtlačky sa dajú racionálne vysvetliť a tento prípad teda zostáva naďalej záhadou.
Britský spisovateľ Geoffrey Household má na stopy iný názor. Podľa neho boli spôsobené balónom, ktorý bol omylom vypustený v Devonskom prístave. Geoffrey tvrdí, že k balónu bola priviazaná reťaz, ktorá sa ťahala po zemi a vytvorila tak zdanlivé stopy. Household povedal, že sa to naozaj stalo a že túto informáciu má od známeho, ktorého dedko v tom čase v prístave pracoval. Podľa neho bol tento incident utajený pretože balón pred tým, než pristal blízko Honitonu, poškodil niekoľko záhrad a okien.
Ďalšia teória z júla 1855 predpokladá, že stopy boli vytvorené skupinkou hladných jazvecov, ktoré v noci hľadali jedlo. Ďalšia teória zase hovorí o obyčajnej masovej hystérii, vytvorenej jednoduchými ľuďmi, ktorí stopy nedokázali rozlíšiť. Niekto zase verí, že stopy boli spôsobené mýtickým démonom s menom Buer. Démon ma hlavu leva a päť kozích nôh, ktoré obkolesujú jeho telo, vďaka čomu môže chodiť každým smerom.
Nech je už pravda kdekoľvek, táto udalosť bola rozhodne veľmi zvláštnym a desivým zážitkom pre ľudí spred vyše 160 rokov.
