Keď videl svoju manželku, ako si unavená sadá k večeri, rozhodol sa urobiť niečo dojímavé.

Zdieľať
Tt 2.jpg

Philip a jeho manželka Jessica spolu žijú v New Yorku. Jessica pracuje ako zdravotná sestra a každý deň sa stará o pacientov po mŕtvici. Na svoju prácu sa nikdy nesťažuje, no jej manžel vie, že je často unavená, prepracovaná a vyčerpaná. Nedávno sa Philip na Facebooku podelil o list, ktorý napísal pre svoju milovanú a ťažko pracujúci ženu.

Keď Philip raz večer videl svoju manželku sedieť za stolom a večerať po 14-hodinovej službe v nemocnici, uvedomil si, aká je Jessica úžasná. Jediné, čo stihne, keď príde domov, je to, že zje sendvič, pripraví sa na druhý deň a ide do postele. A tak to ide dookola.

12239471_665084495274_7976588181330687448_n 600x600.jpg
https://www.facebook.com/philip.urtz?fref=ts Foto: www.facebook.com

„Nemá rada, keď ju ráno zdržujem a ja to rešpektujem,“ napísal Philip na svoj Facebook. „Ráno sa osprchuje, dá si vlasy do chvosta, vezme si desiatu, dá mne a nášmu psovi pusu a ide do práce,“ píše.

Mnoho manželov svoje polovičky nedokáže oceniť za to, čo robia, no Philip k nim rozhodne nepatrí. Dôkazom je aj jeho láskyplný list, ktorý zverejnil na Facebooku.

13178515_10153506510615759_151516286059688490_n 600x799.jpg
https://www.facebook.com/philip.urtz?fref=ts Foto: www.facebook.com

„Toto je moja manželka Jessica pri večeri po štrnástich hodinách v práci. Prišla z práce a zostal jej čas iba na jedlo a na to, aby išla do postele a pripravila sa na ďalší deň v práci. Vstáva skoro, aby sa nachystala do roboty. Nemá rada, keď ju ráno zdržujem a ja to rešpektujem. Osprchuje sa, dá si vlasy do chvosta, vezme si desiatu, dá mne a nášmu psovi pusu a ide do práce. V práci sa stará o ľudí, ktorí zažívajú najhoršie chvíle svojho života. Mozgové porážky, ťažké autonehody, pády, zlomeniny, poškodenia mozgu. Stará sa o matky, otcov, sestry, priateľov a  rodiny. Nezáleží na tom, kto ste a čo sa vám stalo. Postará sa o vás. Pracuje aj cez obednú pauzu a celý deň si nevydýchne. Potom po štrnástich hodinách príde domov, vyzuje sa z topánok, ktorými prešla cez krv a slzy, a jediné, čo chce, je sadnúť si. Nepýtam sa jej, aký mala deň. Nerada doma rozpráva o práci, a to je dobre. Keď sa chce rozprávať, počúvam ju. Niekedy príde domov smutná, inokedy šťastná. No nezáleží na tom, ako sa cíti, vždy je pripravená ísť do práce aj na druhý deň. Milujem ju celým srdcom. Moja žena je mojím hrdinom. Moja žena je zdravotná sestra.“

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom