Ostrovný štát Barbados, situovaný v Karibskom mori, je známy ako obľúbená dovolenková destinácia, avšak miestna história a kultúra nezahŕňa len biele piesočné pláže a ovocné drinky. Uprostred ostrova sa nachádza kostol Christ Parish Church, ktorého cintorín, ako mnoho iných, oplýva strašidelnými historkami o duchoch. Jedna z nich hovorí o nešťastí rodiny Chaseovcov a jej nepokojnom posmrtnom odpočinku.
Na tomto cintoríne si v roku 1808 rodina Chaseovcov kúpila hrobku, aby v nej pochovala svoje dieťa, bábätko menom Mary-Anne Maria. Táto hrobka bola vybudovaná v roku 1724 a už rok v nej spočívalo telo nebohej pani menom Thomasina Goddard. Colonel Thomas Cache, patriarcha rodiny Chasovcov, rozhodol, že nebudú rušiť večný odpočinok tejto ženy a že telo aj s truhlou v jeho novej rodinnej hrobke zostane.
Štyri roky po tom, ako pochovali svoju malú dcéru, musela rodina Chasovcov pochovať ďalšie dieťa, dcéru Dorcas. Okolnosti, ktoré sprevádzali jej smrť, boli nanajvýš nezvyčajné. Mladé dievča sa vyhladovalo k smrti, očividne ako akt rebélie voči svojmu otcovi Thomasovi, ktorý ju údajne zneužíval. Telo Dorcas bolo pochované vedľa jej malej sestry, obe odpočívali v malých olovených truhlách.
Len rok po pohrebe malej Dorcas zomrel samotný otec rodiny, Thomas, ktorý taktiež spáchal samovraždu. Rodina pripravila jeho telo, no keď otvorila hrobku, zostala v šoku. Keď hrobku naposledy zatvorili, všetky tri truhly ležali vedľa seba v rade. Teraz to však bolo úplne inak. Pýtate sa, čo sa stalo? V hrobke akoby zavládol úplný chaos. Truhly ležali na inom mieste a boli prevrátené, akoby s nimi niekto hýbal.
Rodina Chasovcov bola šokovaná, no tento zjav pripisovala vykrádačom hrobov. Truhly boli nanovo uložené vedľa seba. Pribudlo k ním však aj Thomasove telo, ktoré bolo uložené v truhle, taktiež zhotovenej z olova a vážiacej takmer 110 kíl. K hrobke bol privalený obrovský mramorový kameň, ktorého sa muselo chopiť niekoľko mužov, a vstup bol dôkladne zapečatený.
Ďalším členom rodiny, ktorého postretla smrť, bol Charles Brewster Ames. Zomrel v roku 1816, jeho telo bolo znova pripravené na pohreb a hrobka bola otvorená. Vyzeralo to, akoby sa invázia z poslednej návštevy hrobky opäť zopakovala. Všetky štyri truhly, vrátane Thomasovej, ktorá bola ohromne ťažká, boli rozhádzané ako plastové hračky. Ešte desivejšie je na tom to, že zátarasy pri vstupe sa nikto ani len nedotkol. Truhly boli znova upravené a hrobka zapečatená.
Zhruba v tomto období sa začala verejnosť zaujímať o prípad pohybujúcich sa truhiel. V blízkej dobe bola hrobka otvorená ešte dvakrát, a to v rokoch 1816 a 1819, aby v nej pochovali telá ďalších členov rodiny. V oboch prípadoch boli truhly rozhádzané. Vyzeralo to tak, že zosnulí vo svojej novej rodinnej hrobke večný odpočinok naozaj nenašli. Príbehy o tom, ako z hrobky počuť výkriky a ako sú kone v jej blízkosti nepokojné, sa stávali čoraz populárnejšími.
O tento prípad sa začal zaujímať sám guvernér Barbadosu. Nariadil inšpekciu hrobky (zvonku aj zvnútra) a keď bol presvedčený, že je všetko zabezpečené, nechal na zem rozprášiť peľ a dvere zapečatil aj s odtlačkom svojho vlastného prsteňa. Vrátil sa po ôsmich mesiacoch. Čo na tomto prekliatom mieste našiel? Zvonku nebol ani náznak narušenia, pečať zostala nepoškodená. Guvernér nariadil otvoriť hrobku. Všetkým sa pred zrakom naskytol horor, aký ešte nevideli. Truhly boli rozhádzané, avšak tentoraz sa do toho tajomná sila pustila s oveľa väčšou agresivitou. Rakva malej Mary-Anne Marie bola o stenu hodená takou silou, až sa z truhly odlomil roh.
Toto bolo poslednýkrát, čo bola hrobka otvorená. Všetky truhly boli premiestnené a osobitne pochované, aby zosnulé duše konečne našli pokoj a večný odpočinok. Samotná hrobka zostala do dnešného dňa prázdna a otvorená. V jej útrobách môžeme nájsť už iba príbehy a spomienky na túto desivú udalosť.
