Mrazivé príbehy: Prízrak malého chlapca

Zdieľať
ID-10035435

Stretnutia s tajuplným a záhadným svetom sú často nečakané a odohrávajú sa nič netušiacim ľuďom na mnohých miestach našej planéty. Strašidelné príbehy o duchoch, mysterióznych javoch a tajomných miestach sa nevyhýbajú ani našim končinám. Prečítajte si skutočné neuveriteľné príhody obyčajných ľudí, ktorým sa stali neobyčajné veci. Toto sú ich mrazivé príbehy.

Na malebnej lesnej lúke v jednej obci pri Detve sa každý rok stretávajú miestni hubári, turisti aj rodiny s deťmi s tajuplným zjavením. Jedným zo svedkov tohto javu je aj pani Agáta, predavačka v miestnych potravinách. V jedno júnové popoludnie sa spolu so svojou kamarátkou Annou a psom vybrali na huby do tohto rozľahlého lesa nad dedinou. „Bol krásny slnečný deň, horúco a našli sme suchohríby aj pár dubákov. Vytešené z nášho úlovku sme sa pobrali smerom do dediny, keď tu môj pes Benny z ničoho nič odbehol na lúku, ktorá je uprostred lesa. Darmo sme na neho volali, nech sa vráti, že sme na odchode. Museli sme ísť poňho. Keď sme prišli na lúku, Benny len tak stál a díval sa na jeden bod na druhej strane lesa. Nič zvláštne sme tam nevideli, no môj veľký vlčiak bol strnulý a vôbec sa k nám nemal. S Ankou sme sa rozhodli, že si na chvíľku na lúke sadneme a osviežime sa vodou. Netušili sme, čo nás o pár chvíľ čaká,“ spomína si na strašidelnú udalosť so zatajeným dychom pani Agáta.

„Benny bol stále nepokojný, no hádali sme, že asi len zacítil zajaca alebo nejakú inú lesnú zver. Zrazu sa však začalo diať niečo, na čo obe nikdy nezabudneme. Z toho miesta oproti nám, na ktoré Benny tak uprene pozeral, vyšiel malý chlapec, mohol mať tak do desať rokov. Obe nás to vydesilo, keďže v lese sme nikoho nestretli, ani nepočuli pohyb iných ľudí. Mal blonďavé vlasy, bledú tvár a bol oblečený v staromódnych plátenných nohaviciach a pulóvri, na toto ročné obdobie neprimeraným. V dedine sme nikdy takého chlapca nevideli. Kričali sme naňho, či sa nezatúlal a kde má rodičov. On však na naše otázky vôbec nereagoval a vošiel znova do lesa smerom k potoku. Vzduch sa zrazu citeľne ochladil a začal pofukovať studený vietor. Benny sa rozbehol za neznámym chlapcom, no keď vošiel do lesa, zostal stáť so stiahnutým chvostom a ušami a kňučal. S Ankou sme tušili, že chlapec nebola bytosť z nášho sveta a preľaknuté až do kosti sme sa snažili z lesa vymotať. Išli sme tým lesom nespočetne veľa krát, no po tom neuveriteľnom zážitku sme zablúdili, a keď sme konečne prišli do dediny, už sa stmievalo,“ dodáva k nevysvetliteľnému stretnutiu pani Agáta.

Na vlas rovnakého chlapca videl na ceste pri rovnakom lese aj pán Peter, manažér z Detvy, ktorý išiel autom domov z pracovného stretnutia. „Bolo to v jeden piatok v septembri 2012. Uprostred cesty som si zrazu všimol, že z lesa vyšiel malý blonďavý chlapec v otrhaných veciach. Bol bosý a zjavne smutný. Myslel som si, že asi zablúdil a je zrejme zranený. Zastavil som auto a chcel som sa ho spýtať, či ho nič nebolí a kde má rodičov. No keď som vystúpil, zistil som, že chlapec už na mieste nie je a nevidel som ho ani nikde v lese. Keď som zastavil v blízkej dedine, miestni ľudia sa len tajuplne usmiali, že som mal tu česť s ich neznámym lesným duchom. Dodnes mi pri spomienke na ten deň stávajú vlasy dupkom.“

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom