Príbehy o čiernookých deťoch 11. časť: "Len som stála a pozerala sa, až som konečne bola schopná hovoriť"

Zdieľať
Horizon33_2016 9 13_13 46 16.jpg

Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom – existuje niekoľko príbehov o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a priniesli so sebou strach a paniku… 

Mám niečo po dvadsiatke, práve som sa presťahovala do tohto apartmánu a žijem samotársky, nemám ani účet na Facebooku. Išla som z práce, keď som počula smejúce sa deti, ktoré si niečo šepkali. Bolo to divné, lebo bolo neskoro, ale ignorovala som to a kráčala som k svojmu bytu. Odomkla som dvere a išla som otvoriť balkón na terasu, nech sa vyvetrá, keď som zbadala ako na mňa čumia dve decká. Zvrieskla som a cúvla.

Boli to dvaja chlapci a vyšší z nich chytil balkónové dvere a kľudným hlasom prehovoril: „Slečna, pustíte nás dnu?“ Len som stála a pozerala sa, až som konečne bola schopná hovoriť: „Ako ste sa dostali na môj balkón?“

Prišla som k dverám a zbadala som tie oči. Boli čierne. Celé čierne. Znova sa spýtal, či môžu ísť dnu. Rýchlo som dvere zavrela a povedala, že zavolám políciu. Naozaj som zavolala políciu a celý čas, čo som čakala ma chlapec prosil, aby som ich pustila dnu.

Keď polícia prišla, nasmerovala som ich na balkón, kde nikto nebol. Zbadali však utekať 2 chlapcov dole po parkovisku. Polícia spísala záznam a povedali, že im museli pomôcť susedia, aby sa dostali na balkón, takže sa pôjdu popýtať.

Bola som vystrašená a nechcela som tam zostať, ale ešte viac som sa bála ísť von…

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom