Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom a hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku.
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Bolo to v roku 2010, kedy som kráčal z práce domov a odprevádzal som mladú ženu k autu. Poprosila ma, aby som ju odprevadil a dúfal som, že ju pozvem na drink, dá mi číslo a možno z toho v noci aj niečo bude. Nebudem klamať, bola sexi. Ale bohužiaľ, vyzerala vystrašene.
Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Ako sme kráčali, snažil som sa zistiť, čo ju tak vystrašilo, ale dostal som z nej len: „strašidelne vyzerajúce deti“, ktoré ju prenasledovali. Ako sme sa rozprávali, obzeral som sa za nás, či sú tam tí malí zasrani. Zrazu ma schmatla za rameno a zašepkala: „Tam sú.“ Boli asi v polovičke bloku a len stáli a pozerali sa na ňu.
Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Povedal som si, že ju dostanem do auta a potom im riadne vynadám, že strašia osamelú ženu. Nebol som vystrašený, ale všimol som si, že neprestávajú so mnou udržiavať očný kontakt. Nie som ten typ, s ktorým sa je radno zahrávať. Ľuďom pripomínam skinheada alebo vyhadzovača. Ľudia so mnou veľmi rýchlo prerušujú očný kontakt. Ale tie decká, nie a to bola pre mňa červená.
Príbehy o čiernookých deťoch 4. časť: „Musíš ma pustiť dnu.“
Dostal som ženu do auta a vysvetlil jej, kde je miestna policajná stanica. Poďakovala a ja som odišiel tiež. Po deťoch neostala ani stopa.
