Príbehy o čiernookých deťoch 8. časť: Hneď, ako som otvoril dvere, zmocnil sa ma strach

Zdieľať
94b2f52de36d4cfde025b394af4c350d.jpg

Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom a hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku. 

Incident sa stal pred 13 rokmi. Presťahovali sme sa s manželkou do iného mesta. Pochádzali sme z malého mestečka, a preto, keď niekto zvonil, bez váhania som vždy zo zvyku otvoril. Až dovtedy…

Prvá vec, ktorá ma mala varovať bola, že niekto klopal na dvere o šiestej ráno. Druhá vec, že dieťa muselo preskočiť vysokú bránu, aby mohlo klopať. S manželkou sme sa ako vždy chystali do práce, takže som v tom zhone vôbec nepremýšľal a otvoril dvere. Hneď v tom momente som pocítil strach. Za dverami bol tínedžer v koženej bunde, mal krátke čierne vlasy a slnečné okuliare. O šiestej ráno okuliare? A jedol jablko.

Veľmi zdvorilo sa opýtal, či sa môže ísť dnu zohriať. Povedal som nie a zavrel dvere aj zamkol retiazkou zámku. O sekundu zas klopal. Otvoril som len toľko, koľko povolila retiazka. Znova sa spýtal, či sa môže ísť dnu zohriať. Znova som povedal nie a chcel som zavrieť dvere, ale on ich držal. Pozeral sa mi cez okuliare priamo do očí a spýtal sa, či mu dám aspoň kečup na jeho jablko.  To sa mi zdalo poriadne čudné. Zanadával som nahnevaný, nech vypadne, že moja žena zavolá políciu.

Trvalo len chvíľku, kým mu doplo, dal si dole okuliare, pod ktorými skrýval obsidiánovočierne oči a povedal: “Nie, nezavoláte nikomu!“ V tom momente som silno zavrel dvere, zamkol a utekal za ženou, ktorá sa vystrašená skrývala v obývačke. Skontroloval som všetky okná a pozrel sa, či ho ešte niekde neuvidím, ale neostala po ňom ani stopa. Vyšiel som von a prešiel okolo celého domu. Jediné, čo som našiel, bola polovica jeho jablka.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom