Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom a hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku.
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Incident sa stal pred 13 rokmi. Presťahovali sme sa s manželkou do iného mesta. Pochádzali sme z malého mestečka, a preto, keď niekto zvonil, bez váhania som vždy zo zvyku otvoril. Až dovtedy…

Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Prvá vec, ktorá ma mala varovať bola, že niekto klopal na dvere o šiestej ráno. Druhá vec, že dieťa muselo preskočiť vysokú bránu, aby mohlo klopať. S manželkou sme sa ako vždy chystali do práce, takže som v tom zhone vôbec nepremýšľal a otvoril dvere. Hneď v tom momente som pocítil strach. Za dverami bol tínedžer v koženej bunde, mal krátke čierne vlasy a slnečné okuliare. O šiestej ráno okuliare? A jedol jablko.

Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Veľmi zdvorilo sa opýtal, či sa môže ísť dnu zohriať. Povedal som nie a zavrel dvere aj zamkol retiazkou zámku. O sekundu zas klopal. Otvoril som len toľko, koľko povolila retiazka. Znova sa spýtal, či sa môže ísť dnu zohriať. Znova som povedal nie a chcel som zavrieť dvere, ale on ich držal. Pozeral sa mi cez okuliare priamo do očí a spýtal sa, či mu dám aspoň kečup na jeho jablko. To sa mi zdalo poriadne čudné. Zanadával som nahnevaný, nech vypadne, že moja žena zavolá políciu.

Príbehy o čiernookých deťoch 5. časť: Deti sa na nás stále uprene dívali
Trvalo len chvíľku, kým mu doplo, dal si dole okuliare, pod ktorými skrýval obsidiánovočierne oči a povedal: “Nie, nezavoláte nikomu!“ V tom momente som silno zavrel dvere, zamkol a utekal za ženou, ktorá sa vystrašená skrývala v obývačke. Skontroloval som všetky okná a pozrel sa, či ho ešte niekde neuvidím, ale neostala po ňom ani stopa. Vyšiel som von a prešiel okolo celého domu. Jediné, čo som našiel, bola polovica jeho jablka.
