Len málo činností je nebezpečnejších ako skúmanie jaskýň. Pre mužov a ženy, ktorí sa vydajú do hlbín Zeme, sú riziká neuveriteľné. Tlačia sa cez úzke priechody, zliezajú dole strmými priepasťami, ponárajú sa do ľadových podzemných vôd- skrátka sa zahrávajú so svojimi životmi. Ale na druhej strane sú odmenení pohľadom na úkazy, ktoré možno vidia ako jediní na svete. Veľa z nich sa už stratilo, zaseklo, či zomrelo pri objavovaní jaskýň. Ocitli sa v tmavých klaustrofobických priestoroch, kde bojovali o život ako v hororovom filme.
Skutočné hororové príbehy z jaskýň 2. časť. Ako Dava Shawa zabila mŕtvola, či zaseknutie Johna Jonesa dolu hlavou v jaskyni
Zábava v jaskyni
Skupina 17 študentov, ktorí v roku 1995 navštívili jaskyňu Creek na Novom Zélande, si nemyslela, že robí niečo nebezpečné. Nechceli skúmať úzke cestičky, išli poslušne po vyšliapanej cestičke pre turistov. Prišli na platformu, na ktorej bolo jasné, ako je chatrne postavená. Brali ako zábavu, keď začali na platforme skákať a triasť ňou a žasli nad tým, ako je postavená. V ére bezpečnostných predpisov predpokladali, že hoci vyzerá platforma nestálo a nebezpečne, je postavená dobre. Mýlili sa. Platforma bola postavená mužmi bez skúseností. Mala byť priskrutkovaná, avšak bola len pribitá klincami, pretože muži, ktorí ju stavali pri sebe proste nemali vŕtačku. Platforma sa pod váhou skáčucich študentov uvoľnila. Prevrátila sa a zletela do priepasti. Jeden študent prežil vďaka tomu, že sa chytil zábradlia. Ale jeho spolužiaci sa prevrátili cez zábradlie a zleteli dolu. Zo 17 prežili len štyria. Jedna študentka vyviazla so zlomenou chrbticou, ale keď vezmeme do úvahy, že jej 13 spolužiakov bolo mŕtvych, patrí medzi tie šťastnejšie.
Skutočné hororové príbehy z jaskýň 1.časť. Katastrofa v Mossdale a strašidelné bludisko v jaskyni
Ľadové potápanie
Kai Kankanen bol jedným z posledných potápačov v nórskej jaskyni Plura. Bol február 2014 a rybník, ktorý bol vchodom do jaskyne, bol zamrznutý. Potápači museli do ľadu vyrezať dieru, aby sa mohli potopiť až do jaskyne. Patrik Gonqvist a Jari Huotarinen išli na začiatku a Kai so svoju skupinou ich nasledoval. Plánom bolo plávať po dráhach Plura a vyjsť na druhej strane na úbočí hory. Kai už bol za polovicou cesty, keď objavil Jariho telo. Jari sa zasekol v úzkej pasáži a v panike prehltol vodu a zadusil sa. Teraz jeho bezduché telo blokovalo cestu. Jari Uusimaki, muž, ktorý nasledoval Kaia, spanikáril tiež. Začal dýchať príliš rýchlo a otrávil sa vlastnými exhalátmi oxidu uhličitého. Kai sa snažil zachrániť ho, upokojiť ho, avšak neúspešne. Kai ostal sám. Otočil sa späť a chcel vyplávať na hladinu. Nemohol však nájsť dieru, ktorú vyrezali do ľadu. Kai bol už vtedy v ľadovej vode 11 hodín. Ostatní muži z jeho skupiny našli inú cestu von a prežili. Trvalo skoro dva mesiace, až kým mohli byť telá z jazera vylovené.
Najhlbšia jaskyňa na svete
V roku 1988 Andrew Wight bol s tímom 15 ľudí na akcii, pri ktorej preskúmavali jednu z najhbších jaskýň na svete. Oni však nikdy neuvideli dno jaskyne. Na povrchu zúrila búrka a povodeň zaplavila vchod do jaskyne a stredná časť jaskyne sa pod váhou vody zrútila. Všetkých 15 osôb ostalo uväznených v podzemí, ocitli sa na plošinke. Bolo ťažké niečo spraviť. Strecha nad nimi sa mala každú chvíľu zrútiť a prúdiaca voda pod nimi bolo príliš silná. Balvany zo stien padali do vody a hrozilo, že rozdrvia každého. Wight sa však rozhodol zariskovať a skúsiť to. Plával v divokej vode a podarilo sa mu nájsť cestu von. Počas najbližších 27 hodín pracoval so záchranným tímom a dostal svoj tím von.
