Posledné staroveké olympijské hry sa konali pred viac ako 1600 rokmi. Najsilnejší a najrýchlejší muži boli zamknutí v aréne, aby sa medzi nimi našiel ten najlepší atlét na svete. V roku 1896 sa olympijské hry vrátili, ale už to samozrejme nebolo také isté ako v starom Grécku. Mnohé sa zmenilo a veľa z tradícii, ktoré kedysi vykonávali starí Gréci, sú dnes už zapadnuté v prachu minulosti.
Zvláštne tradície zo starovekých olympijských hier. Rituálne obetovanie zvierat, aj nahota
Masová prostitúcia
Prostitútky a oslavy boli neodmysliteľnou súčasťou olympijských hier v starovekom Grécku. Ženy z celého Stredomoria cestovali na hry, aby tu predávali svoje telá. Za päť dní počas olympijských hier mohla prostitútka zarobiť toľko peňazí, ako inak zarobila za rok. Počas dňa tieto ženy šikovne zarábali ako tkáčky. Takže ak človek kráčal ulicami cez deň, videl ženy tkať. Večer už boli ženy namaľované a pripravené pre zákazníkov, ktorí nehľadali látky. Ľudia sa zúčastňovali osláv, ktoré vďaka alkoholu prerastali do orgií a končili ráno, ak vôbec. Ku koncu hier už mesto smrdelo a vyzeralo ako kríženec posilňovane a bordelu- pretože presne to aj bolo.
Záhadné staroveké tetovania 2. časť. Filipínske ohnivé múmie a Mokomokai
Zákaz vstupu ženám
Olympijské hry mohli sledovať len mladé panny. Boli do hier zapojené, aby sa „spojili“ s atlétmi. Dospelé ženy mali vstup zakázaný. Jedinou výnimkou boli kňažky bohyne Demeter, ktoré dohliadali na priebeh hier z vrcholu slonovinového oltára. Sparťanská žena Cynisca sa dostala na hry ako trénerka záprahového tímu. Žena kone cvičila a starala sa o ne, ale nesmela ich riadiť na hrách. Musela si najať kočiša, ktorý pretekal na jej koňoch za ňu a nemohla sa dokonca ani pozerať. Cynisca aj napriek tomu dvakrát vyhrala a dokonca jej postavili vnútri štadióna pamätník. Ktorý si ako žena so zákazom vstupu však nikdy nemohla pozrieť.
Demolácia
Víťazi boli oslavovaní ako bohovia. V posledný deň hier prijali vence z divokého olivovníka a videli, ako sa na ich počesť stavajú sochy. Ľudia o nich písali básne, spievali oslavné piesne. Domov boli dovezení na kočoch, dostali veľké množstva peňazí a boli doživotne oslobodení od platenia daní. Niektoré mestá ale nepokladali toto všetko za dostatočné a mysleli si, že ich víťazi si zaslúžia viac. Keďže mesto malo toľko silných a vytrénovaných mužov, nepotrebujú predsa obranné múry pred nepriateľmi. A tak keď víťazi prišli domov z olympijských hier, nechali silákov strhnúť obranné múry a slávnostne prejsť troskami.
