Ak máš rád strašidelné historky a desivé mestské legendy, máme niečo pre teba. Prečítaj si tri príbehy, po ktorých však tak ľahko nezaspíš…
Aj opatrovateľky zažívajú strašné situácie. Tieto tri strašidelné príbehy vám naženú hrôzu
Soška anjela
Tento príbeh sa začína tým, že si rodičia jedného večera chcú vyraziť von, a tak si zavolajú opatrovateľku. Majú s ňou dobré skúsenosti, a tak sa neboja, že by bolo niečo v neporiadku. Keď pestúnka prišla k rodine, rodičia boli na odchode a deti už spali. Chvíľku si čítala a potom si chcela zapnúť telku. Televízor v obývačke bol však pokazený a druhý bol v rodičovskej spálni.
Pestúnka nechcela byť netaktná, a tak rodičom zavolala a spýtala sa ich, či môže pozerať telku u nich v spálni. Rodičia s tým nemali problém, no keď sa opatrovateľka spýtala, či môže zakryť tú sochu anjela, čo tam majú, otec zneistel a na chvíľu zarazene mlčal. Potom vystrašeným hlasom povedal, aby okamžite vzala deti a odišla s nimi preč z domu. Rodina totiž v dome žiadnu sochu anjela nemala. Keď sa rodičia vrátili domov, našli opatrovateľku a deti ležať v kalužiach krvi. Po soche anjela nebolo v dome ani stopy…
Strašidelný príbeh: Cítila som, že niekto sedí na mojej posteli
Kľúčová dierka
Táto mestská legenda hovorí o mužovi, ktorý si na niekoľko nocí rezervoval izbu v hoteli. Keď dostal kľúč, recepčná ho upozornila, že cestou k izbe natrafí na dvere, ktoré nie sú označené číslom. Vysvetlila mu, že dvere sú zamknuté a izba sa používa ako sklad a tiež dodala, aby sa nesnažil do zatvorenej miestnosti dostať. Muž nechcel mať problémy, a tak išiel priamo do svojej izby.
Ani nevedel prečo, ale postupne v ňom narastala zvedavosť. Počas druhej noci sa rozhodol, že predsa len zistí, čo je za dverami bez čísla. Ako hovorila recepčná, dvere boli zamknuté. Keďže ich nevedel otvoriť, rozhodol sa, že do miestnosti aspoň nakukne cez kľúčovú dierku. Videl, že za dverami sa neukrýva sklad, ale obyčajná hotelová izba, podobná tej, v ktorej bol ubytovaný. V rohu na druhom konci izby však stála žena. Bola veľmi bledá a hlavou sa opierala o stenu. Z toho, čo videl, bol muž veľmi zmätený, a tak sa radšej vrátil do svojej izby.
Na tretí deň sa rozhodol, že do izby ešte raz nahliadne. Keď sa pozrel cez kľúčovú dierku, nevidel nič iné, len červenú farbu. Vyzeralo to, že žena zakryla kľúčovú dierku červeným kusom látky, aby ju nikto nemohol sledovať. Muž teda pozbieral odvahu a povedal recepčnej, čo videl. Tá si zhlboka vzdychla a rozhodla sa, že mu všetko rozpovie.
Pred niekoľkými rokmi došlo v tej izbe k vražde. Muž tam zabil svoju manželku a odvtedy sa v izbe diali podivné veci. Recepčná povedala, že viacerí hoteloví hostia videli ducha ženy, ktorý bol celý bledý a mal oči podliate krvou.
Chceš stráviť noc na skutočne strašidelnom mieste? Na týchto je to možné!
Kam chodia zlé deti…
Tento strašidelný sa vraj stal fotografovi, ktorý sa rozhodol zistiť viac o jednej starej detskej relácii, ktorú sledovali deti počas vojny v Libanone. Pamätal si, že šou trvala asi polhodinu a obsahovala rôzne strašidelné prvky, ktoré mali zabezpečiť, aby deti poslúchali. Fotograf veril, že úlohou relácie bolo viac-menej deťom vymývať mozgy. Objavovali sa tam totiž vety o zlých deťoch, ktoré napríklad chodia neskoro spávať, kradnú v noci jedlo z chladničky atď. Najviac si však fotograf pamätal záverečnú scénu relácie. Tá bola vždy rovnaká. Kamera sa postupne približovala k starým zhrdzaveným dverám a čím bola bližšie, tým sa spoza dverí ozývali hlasnejšie detský výkriky. Keď bola kamera úplne blízko dverí, objavil sa nápis: „Miesto, kam chodia zlé deti.“
Fotografovi sa podarilo zistiť, kde sa detská relácia nakrúcala. Vybral sa preto do opusteného bývalého štúdia a našiel v ňom tie strašidelné hrdzavé dvere, na ktoré si pamätal z detstva. Keď ich otvoril, naskytol sa mu hrozný pohľad. Za dverami bola malá miestnosť pokrytá krvou, kosťami a výkalmi. To, čo ho ešte viac vyľakalo, bol mikrofón visiaci zo stropu v strede miestnosti…
