Máme tu tretiu časť série venovanej podivným i desivým faktom spojeným s pochovávaním mŕtvych.
Desivé fakty spojené s pochovávaním #1: Samovrahovia s kolom v srdci
Čo sa dialo v stredoveku s mŕtvym, ktorý zomrel v zahraničí a chcel byť pochovaný doma?
Možno to znie strašidelne, ale tieto a aj iné metódy sa v stredoveku na konzervovanie tiel skutočne používali. Zomrieť v zahraničí spôsobovalo v stredoveku celý rad problémov. Telo sa totiž zvyčajne muselo dostať k rodine a dopraviť ho tam si vyžadovalo oveľa viac času, ako je to dnes.
Desivé fakty spojené s pochovávaním #2: Tisíce mŕtvych pod podlahou kostolov
Preto sa kňazi, lekári a dokonca aj mäsiari museli poriadne usilovať, aby sa im podarilo ako-tak zakonzervovať telo zosnulého. Telesné pozostatky sa po vybratí vnútorných orgánov namáčali v octe alebo sa ukladali do soli a následne sa pred prevozom zabalili do zvieracích koží. Táto technika však nebola veľmi účinná a trvácna a prepravcovia museli prežiť nejaký čas bok po boku s páchnucou mŕtvolou v rozklade, ktorú priniesli pozostalým.
Hnijúce telá a neznesiteľný zápach! 10 faktov o cintorínoch a smrti vo viktoriánskej ére!
Po čase však prišli ľudia s novým nápadom na konzervovanie tiel zosnulých – technikou zvanou mos teutonicus. Tá spočívala v tom, že sa najskôr telo zosnulého rozrezalo na menšie kusy, následne sa uvarilo a oddelilo sa mäso od kostí. Pozostalí potom dostali kosti zosnulého, zatiaľ čo ostatné časti tela sa pochovali v meste, v ktorom k úmrtiu došlo.
