Každý sa občas dostáva do nepríjemných situácií. Ľudia v týchto pravdivých príbehoch však zažili situácie, ktoré ich naozaj vydesili. Niekedy sa až báli o svoj život.
Bol to vôbec ozajstný pohovor?
Práve som získal titul a konečne som mohol pracovať ako profesionálny knihovník. Nadšený som sa vydal uchádzať sa o zamestnanie do verejnej knižnice. O hodinu neskôr mi zavolal muž, ktorý sa chcel so mnou porozprávať o tejto práci.
Máte zapnuté blokovanie reklám AdBlock?
Aj vďaka reklamám vieme pre vás tvoriť obsah. Prosím zapnite si reklamy. Ďakujeme.
Neznámy muž mi povedal, že by sa chcel stretnúť neďaleko knižnice. Prišlo mi to divné, ale bol som rád. Vydal som sa na danú adresu a zistil, že sa na nej nachádza kaviareň. Vyšiel som z auta, vstúpil dnu a na gauči som uvidel staršieho muža v peknom kabáte.
Mával na mňa. Muž vyzeral byť celkom až moc uvoľnený na to, že išlo o pracovný pohovor. Opäť mi to celé prišlo divné. Keby som bol mladá žena, tak odtiaľ okamžite odchádzam. Bol som však muž v neskorých dvadsiatych rokov a tak som sa vydal k mužovi na gauči.

Aj keď som bol dospelý muž, tak som to možno nemal robiť. Opýtal sa ma, či som Alec a ja som mu odpovedal, že áno. Sadol som si a on si sadol na gauč presne oproti mne. Porozprával som mu, čo môžem ponúknuť knižnici. Povedal mi, že to znie zaujímavo – klasický zdvorilý pohovor.Celé to však pôsobilo divne, viac ako rande než pohovor. Potom mi muž porozprával o danej práci, ktorá znela veľmi vymyslene. Písanie tlačových správ pre knižnicu? To sa mi nezdalo.
Na konci mi povedal, že mi e-mailom pošle viac informácií. Predtým však chcel, aby som mu odporučil nejakú knihu. Mal rád záhady, tak som mu navrhol novely Devenport od Johna Sandforda. Desivo sa na mňa usmial a povedal, že to znie skvele.
Keď som sa dostal domov, býval som stále s rodičmi pokým si nenájdem prácu, tak som otcovi porozprával o mojom divnom pohovore. Mnoho vecí sa mu na tom nezdalo. Mal pravdu, celý pohovor bol divný a podozrivý. Ten muž mi nenapísal a ani som ho už nikdy pri knižnici nevidel. Na stránke knižnice som taktiež nenašiel, že by pre nich pracoval. Dodnes neviem, o čom vlastne celý ten „pohovor“ bol.

