Príbeh o dvoch dievčatách, ktoré sa spriatelia na prvý pohľad s láskavým duchom.
Hrôzostrašný príbeh: Posledná fotografia
Ako deti sme s mojou sestrou Betsy nejakú dobu žili na starom, no krásnom statku. Radi sme sa vo veľkom dome hrali na schovávačku a liezli po veľkej jabloni v záhrade. Našou najobľúbenejšou vecou bol však duch. Volali sme ju Mama, pretože bola milá a vždy sa o nás starala.
Niektoré rána sme si s Betsy na nočných stolíkoch našli prázdne poháre. Mama nám ich tam určite nechávala, keby sme boli v noci smädné. Vodu nedokázala napustiť, no hriala nás myšlienka, že sa o nás takto vždy starala.
Palác duchov: Vdova nechala postaviť 500-izbové sídlo pre mŕtve duše, aby ju prestali mátať
V obývacej miestnosti bola stará drevená stolička, ktorá patrila predchádzajúcim majiteľom. Vždy keď sme sa hrali v obývačke alebo v nej pozerali telku, tak Mama stoličku posúvali od steny do stredu miestnosti k nám. Chcela byť blízko nás. Vždy sme sa cítili so sestrou zle, keď sme stoličku odkladali naspäť ku stene.
Roky neskôr, potom čo sme sa odsťahovali, som našla starý článok o spomínanom statku. Dočítala som sa v ňom, že v dome žila vdova s dvomi dcérami. Svoje deti zabila tým, že im dávala pred spaním piť pohár otráveného mlieka. Potom sa žena obesila.
Na fotografii pod článkom bola obývačka, v ktorej sme sa tak radi s Betsy hrávali. V jej strede viselo zo stropu telo ženy a pod ňou bola jej obľúbená drevená stolička.
