Príbeh o 14-ročnom Matúšovi, ktorý kúpil na blšom trhu svojmu otcovi darček k narodeninám. Darček však nebol obyčajný. Mal desivú až smrtiacu schopnosť.
Desivé dokumentárne filmy: skutočné príbehy ako z hororových filmov - 1. časť
Zajtra boli otcove narodeniny a tak som mu chcel kúpiť niečo pekné. Nemal som však veľa peňazí, a preto som vyrazil hľadať darček na blší trh.
Medzi mnohými stánkami s opotrebovanými predmetmi a oblečením z druhej ruky som uvidel starší fotoaparát. Spomenul som si, že otec vždy jeden chcel, no nechcel zbytočne vyhadzovať peniaze. Foťák bol miestami poškrabaný a poudieraný, ale cez hľadáčik bolo všetko vidieť jasne. Celkovo vôbec nevyzeral zle.
Predajcu som sa opýtal, či si fotoaparát môžem vyskúšať. Keď mi to dovolil, tak som ho zapol a odfotil starú skriňu, ktorá bola tiež na predaj. Všetko vyzeralo, že funguje tak, ako má. Opýtal som sa cenu a tá bola nižšia ako som čakal, takže som foťák ihneď kúpil. Pred odchodom ma však predávajúci varoval, že fotoaparát patril štyrom študentom, ktorí záhadne zmizli. Tento fakt mi náladu trochu pokazil, no aj tak som sa vydal domov s foťákom v ruke. Ako som odchádzal, tak jedna zo starých skríň padla a rozbila sa. Bola to presná tá, ktorú som odfotil. Odchádzal som ešte s horším pocitom, no aspoň som mal darček pre otca.
Prišiel deň otcových narodenín a ja som nervózne čakal, kým odbalí môj darček. Foťák sa mu veľmi zapáčil a hneď ho do záhrady išiel vyskúšať. Odfotil náš strom a psa a potom sme sa vrátili dnu oslavovať. O pár hodín strom vyschol a náš pes utiekol na cestu, kde ho zrazilo a zabilo auto.
Strašidelný príbeh: 3 želania
Znepokojený a so slzami v očiach kvôli úmrtiu nášho psa som sedel na záhrade a skúmal fotoaparát. Našiel som v ňom uložené ďalšie fotky, na ktorých boli štyria mladí ľudia. Potom mi to došlo. Fotoaparát bol prekliaty a zabil či zničil všetko, čo ním bolo odfotené. Okamžite som fotoaparát pustil na zem a utekal za rodičmi. Všetko som im vysvetlil a spolu sme utekali naspäť zobrať foťák.
Na naše zhrozenie sa s ním hral môj o štyri roky mladší brat. „Odfotil si niečo?!“ ihneď som na neho vykríkol. „Áno, prečo?“ opýtal sa ma so strachom v očiach. Chytil som ho za ruku: „Rýchlo mi povedz čo to bolo. Čo si odfotil?!“ Zdvihol prst smerom k oblohe a povedal: „Len slnko, nič iné. Urobil som iba jednu fotku.“ Rodičia sa vydesene chytili za ruky a ja som začal rýchlo premýšľať, že čo máme urobiť. V tom sa začalo rýchlo stmievať.
