Ľudia celý život dúfajú, že nájdu pokoj aspoň po smrti, no vo viktoriánskej dobe to pre väčšinu z nich neplatilo. Nebolo ničím nezvyčajným, že na nebožtíka pochovali ďalších troch ľudí, prípadne rozkladajúce sa časti tela omylom vykopali a nechali ležať tak. Prečítaj si to sám…
Strašidelné príbehy: Zakliaty dom?!
1.
Vo viktoriánskej dobe pribúdalo nebožtíkov každý deň geometrickým radom, no miesta na pochovávanie bolo málo. Pohrebiská ani pozemky kostolov časom nestačili, a tak často natlačili do jedného hrobu viacero truhiel. 20 rakiev na sebe nebolo ničím nezvyčajným.
2.
Ak niekomu zomrel milovaný človek, okrem smútku to danej osobe prinieslo aj strach z toho, že sa prebudí a začne ho strašiť ako zombík alebo upír. Preto boli občas telá pochovávané tvárou dolu – v prípade, že by nebožtík začal hrabať, len by sa prekopal ešte hlbšie do zeme. Bohatšie rodiny stavali okolo hrobu kovovú klietku, ktorá by zabránila prebudenej mŕtvole utiecť z hrobu.
3.
Viktoriánske cintoríny boli plné pohodených kostí a hnijúcich tiel, ktoré tam nechali bezohľadní hrobári, keď kopali nový hrob.
4.
Ak našiel hrobár pozostatok starej rakvy, predal ju ako kurivo. Preplnené cintoríny sa tak stali zároveň centrom pre cieľavedomých obchodníkov.
5.
Viktoriánske cintoríny neznesiteľne zapáchali. Prispeli k tomu už spomínané rozkladajúce sa, voľne pohodené telá. Smrad bol tak strašný, že mal negatívny dopad aj na zdravie miestneho obyvateľstva. Situáciu vystihol neznámy londýnsky hrobár, keď povedal, že jeho žumpa voňala v porovnaní s puchom cintorína ako ruže.
6.
Hrobári údajne hrávali hru s kosťami zosnulých. Hra bola podobná dnešnému bowlingu a len dokazovala, že za viktoriánskych čias boli cintoríny prepchaté do prasknutia a nájsť kosť či kúsok tela v rozklade nebolo ničím výnimočným.
7.
K nebezpečným javom patrili aj tzv. mŕtvolné pary.
8.
Pracovníci museli často znášať neznesiteľný pach pochádzajúci z rozkladajúcich sa tiel z kostolov a kaplniek. Arómu smrti sa snažili ľudia prekonať s vreckovou na nose.
9.
Na 200 metrov štvorcových cintorína pripadalo zväčša 60 až 70 tisíc tiel.
10.
Počas viktoriánskej éry boli pohreby komplikovanou záležitosťou. Občas bolo jednoduchšie najať si ľudí, ktorí budú počas obradu bez slova postávať pri hrobe a tváriť sa smutne.
Vyvolávanie duchov sa im vypomstilo! Matka s dcérou takmer zhoreli vo vlastnom dome!
Nevyriešené záhady! 5 krvavých zločinov z histórie, ktorých vinníci sa nikdy nenašli!
