Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom, ktorý hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku.
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Včera som si všimol, že môj sused nevyzdobil dom na Halloween. Posledné dva roky bol blázon do Halloweenu. Nepoznal som ho veľmi dobre, bol mladší, slobodný, ale mal rád deti (nie vo zvrátenej forme, jednoducho ich mal rád). Jeho brat s deťmi a manželkou k nemu pravidelne chodili a on sa s tými troma deťmi veľmi rád hrával na záhrade.
Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Ako som tak kráčal domov, zbadal som ho vonku a povedal:“ Hej, mal by si radšej vybrať tvoju halloweensku výzdobu, lebo dom na konci ulice ťa porazí.“ Hanblivo sa usmial a povedal, že tento rok bude dom tmavý a cukríky dá pred dvere. Spýtal som sa, či odchádza preč, ale len pokrútil hlavou, že po minulom Halloweene sa bojí. Vystrašilo ma to, tak som sa spýtal, čo sa stalo. Povedal, že minulý rok nemal u seba bratovu rodinu, ale mal pred dverami kopec detí.
Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Okolo polnoci už bolo ticho, tak pozeral telku. Zazvonil zvonček. Chytil misku so sladkosťami, ale keď zistil, koľko je hodín, pomyslel si, že je drzé o polnoci zvoniť. Uvedomil si, že nezhasol vonkajšie dekorácie, tak predsa išiel k dverám pripravený skríknuť „Bu“ a vystrašiť deti. Nakoniec bol vystrašený on, keď zbadal deti. Boli to dvaja chlapci, asi 17 a 14-ročný. Nemali na sebe kostýmy. Hneď vedel, že otvoriť dvere bola obrovská chyba. Chlapci na neho len zízali a zbadal, že majú veľmi veľké zreničky čiernej farby. Nebolo im vidno bielka, resp. neboli biele, tak si myslel, že majú šošovky. Stál tam s miskou cukríkov ako zmrazený, neschopný zavrieť dvere. Len sa na ich usmieval a dúfal, že prelomia tú atmosféru a vypýtajú si cukríky.
Príbehy o čiernookých deťoch 4. časť: „Musíš ma pustiť dnu.“
Mladší povedal, že sa stratili a potrebujú použiť jeho telefón. Vtedy privrel dvere a povedal, že nie. Mladší sa spýtal, či nemôžu u neho doma počkať, kým pre nich prídu rodičia. Vtedy nadobudol pocit, že je v nebezpečenstve a niečo sa stane, pretože určite na niečom fičali. Zavrel dvere a zamkol. Povedal, že bol taký vystrašený, že len čakal, kedy rozbijú okno alebo niečo spravia, ale keď sa pozrel cez kukátko, videl, že odchádzajú. Televíziu mal pustenú úplne potichu, aby počul každý zvuk a bol hore do piatej do rána, čo bol k smrti vydesený.
Príbehy o čiernookých deťoch 5. časť: Deti sa na nás stále uprene dívali
Celý čas ako mi to rozprával, pripomínalo mi to legendy o čiernookých deťoch. Myslel som si, že má v sebe halloweenskeho ducha a chce ma vystrašiť, tak som mu povedal, že to znie ako čiernooké deti. Spýtal sa, či je to film alebo niečo také. Povedal som, že nie, nech si to vygoogli. O hodinu som počul klopanie na dvere a vystrašilo ma to, čakal som démonické deti. Bol to sused a jeho oči boli plné strachu. Triasol mnou a hovoril, že nikdy nepočul o čiernookých deťoch, ale je to presne to, čo zažil on. Rozprávali sme sa ešte a povedal som mu, že pár ľudí tú legendu určite pozná a možno to boli len deti so šošovkami, ktoré ho chceli vystrašiť. Povedal, že ten strach bol úplne prirodzený, ako primárny inštinkt a prepadol ho v tej istej sekunde ako otváral dvere…
