Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom a hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku.
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Minulá noc bola ako všetky ostatné – prepínal som medzi hudbou a Youtube videami s jedným slúchadlom v uchu, aby som počul moju malú dcérku plakať, aby sa manželka vyspala (pracuje od štvrtej rána v nemocnici).
Išiel som spať do postele v detskej izbe a ako som položil hlavu na vankúš, začul som zvuky z terasy pred vchodovými dverami, ako keby naša mačka škriabala na dvere. Počúval som, ale žiadne ďalšie zvuky sa neozvali, tak som si znovu ľahol.
Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Potom znova. Zanadával som a vyskočil z postele. Mačka tam nebola a už sa mi spať nedalo. Povedal som si, že si dám čaj, skontrolujem Facebook a možno dopozerám videá na Youtube. Po pár minútach, ani neviem prečo, pozrel som sa na kuchynské okno. Boli tam…
Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Obrysy dvoch malých ľudí sledujúcich hviezdy priamo pred mojím oknom. Boli príliš malí na to, aby videli do okna, ale ja som ich hlavy videl. Nepočul som žiadne kroky na verande, ale ozvalo sa klopanie a rovnaký zvuk ako predtým, ktorý som pripisoval mačke. Rozhodol som sa neodpovedať, zavrel som laptop a vrátil sa späť do detskej izby. Zvuk sa presunul z verandy na kuchynské okno. Tí krpci zobudia moju dcérku. Nahnevaný som išiel do kuchyne, odomkol a otvoril dvere pripravený bežať okolo domu a nakopať tým idiotom zadky.
Príbehy o čiernookých deťoch 4. časť: „Musíš ma pustiť dnu.“
Zrazu predo mnou stáli asi 10-roční chlapci. Pocit strachu a zápach bahna ma skoro donútil zvracať. Nižší prehovoril: “Môžeme použiť váš telegraf?“
Čumel som na nich vystrašený z ich čiernych očí. Znova ma požiadal, aby mohli použiť môj „telegraf“. Chcel som ostať nad vecou a ignorovať, že nepovedal telefón, mobil alebo hocičo iné, tak som kľudne odpovedal: „Nemám takéto zariadenie.“
Príbehy o čiernookých deťoch 5. časť: Deti sa na nás stále uprene dívali
Výrazy ich tvárí sa zmenili a ja som okamžite zavrel a zamkol dvere a utekal som ochrániť dcérku. Vybral som ju z kolísky a pevne objal a fakt, že ju to nezobudilo, ma vystrašil ešte viac. Dokázal som sa upokojiť natoľko, aby som počul, že dýcha a že je teplá, bola v poriadku. Zvuk na oknách sa ozval znova.
Príbehy o čiernookých deťoch 6. časť: Nečakaná halloweenska návšteva
Zišiel som popri stene a v rukách som mal dcérku. Cítil som sa bezmocne a vystrašene. Ležal som tu hodiny plačúc a trasúc sa, kým som konečne nepočul budík mojej ženy. Zvuky na oknách prestali…
