Čiernooké deti sú ľudovým fenoménom a hovorí o ľuďoch, ktorí zažili zvláštne stretnutie s deťmi, ktorých oči sú čierno-čierne. Deti sa nachádzali pred ich dverami či pred autami a niesli so sebou strach a paniku.
Príbehy o čiernookých deťoch 1. časť: „Môžeme vojsť a použiť váš telefón?“
Nebudem klamať, že predtým som nikdy nepočul o čiernookých deťoch. Počul, ale nikdy som o tom nerozmýšľal… Teraz na ne myslím stále.
Bývam v chudobnej štvrti. Náš apartmánový komplex má dva bazény, býva tu niekoľko mexických detí a priateľské obyvateľstvo. Nebolo nič zvláštne, ak sa večer ozvalo klopanie na dvere. Väčšinou si niekto chcel niečo požičať alebo pomôcť s malými prácičkami či opravou auta. Objavili sa aj deti predávajúce cukríky, Jehovisti či predavači DVD-čiek a časopisov.
Príbehy o čiernookých deťoch 2. časť: "Moje srdce začalo zbesilo skákať, adrenalín mi stúpol."
Keďže bolo teplo, nechával som okná otvorené a čakal na studený vzduch. Takže aj keď som pracoval na počítači a nevidel som, kto klope, vždy som počul, že je niekto pred dverami. Keď niekto klopal, hneď som sa ozval.
Príbehy o čiernookých deťoch 3. časť: Desivá návšteva počas halloweenskej noci
Tento večer bolo ticho, čo bolo vlastne zvláštne. Niekto prišiel priamo pred moje dvere a zaklopal. Chystal som sa ozvať a šmátral som po kľučke, keď mnou prešla elektrika a mal som na krku husiu kožu. Dvere som neotvoril. Mal som kukátko, ale nepoužíval som ho, tak som len stál s rukou na kľučke a počúval.
Príbehy o čiernookých deťoch 4. časť: „Musíš ma pustiť dnu.“
Klopanie. Nie je ľahké vystrašiť ma, ale teraz som vystrašený bol. Tak ako som ja počul ich, museli počuť aj oni mňa. Ozval som sa: „Áno, kto je?“ Odpovedal chlapčenský hlas: „Potrebujeme použiť váš telefón.“
Príbehy o čiernookých deťoch 5. časť: Deti sa na nás stále uprene dívali
„To sa nestane.“ Začal som sa smiať. Minútu alebo dve sa nikto z nás nepohol. Potom odišiel. Neklopal na žiadne susedné dvere, pritom mal toľko možností, kde si vypýtať telefón… Odišiel.
