Aj v živote športovca má všetko svoj začiatok a koniec. Výnimkou nie je ani úspešná kariéra tenistky Dominiky Cibulkovej. Na stredajšej tlačovej besede v Bratislave spojenej s prezentáciou jej knihy s názvom „Tenis je môj život“ oznámila to, čo sa už dlhší čas očakávalo. Jej športová kariéra je definitívne minulosťou.
„Áno, je to koniec mojej kariéry. Roland Garros bol môj posledný turnaj a postupne som začala rozmýšľať nad tým, ako kariéru uzavriem. Myslím si, že dnes je na to perfektný deň. Aj v knihe sa píše o tom, aké to bolo ťažké rozhodnutie. Teším sa na svoj nový život. Chcem sa veľmi pekne poďakovať celému môjmu tímu aj všetkým, ktorí mi fandili a pomáhali,“ povedala Dominika Cibulková.
Podľa dosiahnutých výsledkov aj rebríčkového postavenia sa 30-ročná bratislavská rodáčka stala najúspešnejšou slovenskou tenistkou histórie. V jej vitríne úspechov nechýbajú singlové trofeje z ôsmich turnajov na hlavnom okruhu WTA a medzi nimi sa vyníma titul na prestížnom šampionáte WTA Finals v Singapure z roku 2016. K tomu treba zarátať aj úspešné reprezentovanie Slovenska v tímových súťažiach – víťazstvo v Hopmanovom pohári 2009 po boku Dominika Hrbatého, či množstvo víťazných zápasov v Pohári federácie. V tomto roku ho ukončila so skvelou bilanciou 22-11 vo dvojhre. V roku 2013 bola aktérkou semifinálového súboja v Moskve, v ktorom Slovenky tesne nepostúpili do finále po prehre s Ruskami 2:3.
Cibulkovej dlhodobo vysokú výkonnosť odrážalo aj postavenie v rebríčku WTA vo dvojhre. Štyrikrát za sebou (2014 – 2017) končila tenisový rok v Top 10 a jej dlhoročné atakovanie tých najlepších vyústilo až do štvrtého miesta z 20. marca 2017. Žiadna slovenská tenistka nikdy pred ňou ani po nej nebola vyššie vo svetovom renkingu vo dvojhre.
Finalistka Australian Open z roku 2014 sa rozhodla aj knižne zhrnúť svoju úspešnú kariéru, ale nielen vo forme tenisových výsledkov. Autobiografia „Tenis je môj život“ je nahliadnutím do zákulisia tenisu aj súkromia hráčky, ktorá sa napriek svojmu nízkemu vzrastu (161 cm) výrazne presadila aj vo svetovom meradle. Knihu napísala so slovenskou spisovateľkou Andreou Coddington, s ktorou sa poznajú desať rokov a na spoločnom diele intenzívne pracovali rok a pol.
V knihe sa rozhodla byť emotívna a osobná, čo neraz ukázala aj na tenisovom kurte. Potvrdila, že pôjde s kožou na trh. Spomína bývalých trénerov aj bývalé lásky, vnesie viac svetla do svojich problémov s alergiou, o ktorých mnoho fanúšikov ani len netušilo, že ju sprevádzali počas kariéry. „Po toľkých rokoch na očiach verejnosti a pod neustálym tlakom som sa naučila, že svoje osobné veci a zraniteľné miesta neukazujem navonok. No cítila som, že chcem napísať takúto knihu, aby ma ľudia a najmä moji fanúšikovia ešte viac spoznali. Že nie som len silná Dominika, aj keď sa o to stále pokúšam a je to taký môj štít pred celým tým tlakom. Kniha je napísaná naozaj úprimne. Nie je to žiadna športová encyklopédia, ani odborná kniha,“ vysvetlila Cibulková.
Cibulkovú tento rok vo veľkom trápili zdravotné problémy, čo predznamenalo blížiaci sa koniec kariéry. Absolvovala iba deväť turnajov a sezónu ukončila takpovediac ešte pred jej polovicou po Roland Garros v Paríži. Stihla aj oficiálnu rozlúčku s fedcupovým tímom Slovenska, keď v súboji s Brazíliou dosiahla dve víťazstvá. Od júna si však súťažne „nepinkla“ a vo svetovom rebríčku vo dvojhre sa prepadla až na aktuálne 315. miesto. Na jednoduchú otázku, čo jej dalo takmer 15 rokov v profitenise, vypointovala vo svojej knihe túto odpoveď. „Vyplakala som veľa sĺz – aj od šťastia. Tým som notoricky známa, keď mi je najlepšie, som najšťastnejšia, plačem. Nespočetne veľakrát som spadla a vstala, vyhrávala, prehrávala…Tenis mi dal možnosť ísť, rozprestrieť krídla a lietať. Tenis mi dal slobodu. Naučil ma pokore. Sformoval ma.“
