Cíti sa, ako keby mu chcel ukradnúť identitu. Všetko čo robí, všetko čo zmení, napodobní aj jeho sused. Nakoniec ho konfrontuje, aby zistil desivú skutočnosť…
Nezvratný osud? Skutočné príbehy ľudí, ktorí dočasne obišli svoju smrť - 1. časť
Je ťažké odhadnúť, kedy to celé začalo. Najprv som si myslel, že som len paranoidný. Možno to bola len náhoda, že sused oproti začal nosiť tú istú rifľovú bundu ako ja. Očividné to začalo byť až vtedy, keď sa to začalo diať so všetkým oblečením. Vtedy som to už nemohol ignorovať a označiť ako zhodu okolností.
Jedného dňa som rozhodol spraviť niečo impulzívne. Možno to bolo vďaka kríze stredného veku, ktorú každý spomína. Už som sa však nevydržal pozerať na starú a mdlú farbu domu, tak som ho premaľoval na kobaltovú modrú. Na ďalší týždeň som uvidel suseda na rebríku, ako tiež premaľovával dom. Presne na tú istú farbu.
Vždy, keď si idem von zapáliť, tak urobí to isté. Keď idem do práce, tak o chvíľu uvidím jeho auto za mojím v spätnom zrkadle.
Neviem, ako to vždy dokáže tak načasovať. Otvorí dvere presne v tom okamihu ako ja. Ešte je aj rovnako oblečený. Ako keby stále číhal za roletami svojho domu a sledoval ma.
Toto ráno som si povedal, že čo je moc, to je moc. Otvorím dvere a on spravil to isté. Pochodoval som cez trávnik, on mi išiel naproti rovnakým tempom. Stretli sme sa na ceste.
„Prečo si mnou tak posadnutý?!“ nahnevane sa snažím zistiť.
„O čom to hovoríš?“
V tom momente, keď stojíme oproti sebe, tak som si všimol, že aj jeho tvár sa podobá na moju.
„Takže teraz aj plastika, čo?“
Pokrútil hlavou aj s jeho rovnako zafarbenými vlasmi. Dokonca má aj plešinu na rovnako mieste ako ja!
„Ty si fakt nechutný psychopat.“
Aj Slovensko má svojich sériových vrahov. Ondrej Rigo zavraždil deviatich ľudí!
Otočím sa a odchádzam od neho, keď mi povie: „Obzri sa a potom to celé pochopíš.“
Rozmýšľam, čo sa mi snažil naznačiť a pred dverami môjho domu si po dlhej dobe poriadne prezriem celé susedstvo. Každý jeden dom je kobaltovo modrý.
S roztrasenými nohami sa vydám do kúpeľne. Na tvár si šplechnem studenú vodu a snažím sa zahnať paniku. Pozriem sa do zrkadla, vyzerám zle a vystrašene. Pri pohľade do zrkadla si uvedomím aj ďalšiu vec. Tvár, na ktorú sa pozerám, nie je moja. Som si stopercentne istý, že takto som predtým nevyzeral.
