Pivnica
Moja matka bola na večeri u priateľov. Boli v starej maličkej chatke, ktorá mohla mať aj 100 rokov. Matka sa pokúšala nájsť kúpeľňu a stláčala kľučku na očividne zamknutých dverách. Majiteľ chatky, ktorý si to všimol jej povedal: „Prepáč, ale to sú dvere do pivnice, kúpeľňa je tam.“ Matke sa to zdalo zvláštne, tak sa spýtala, prečo majú dvere do pivnice zamknuté. „Dvere boli vždy zamknuté. Vlastne ani nemám od nich kľúč, realitný agent mi odporučil nechodiť dole, pretože to nie je zrekonštruované ako zvyšok stavby. Nie je to nič viac ako pôvodná pivnica. Niekoľko týždňov potom, keď matka (ktorá pracuje na polícii) pracovala na projekte o histórii miestnej polície, znova prišla do styku s chatkou. Prišiel vtedy za ňou starý muž s rôznymi výstrižkami z novín o miestnych udalostiach. Boli medzi nimi aj výstrižky z päťdesiatich rokov o hrôzostrašnej vražde. Moja matka bola v šoku. „Poznám tú adresu. Je to dom mojich priateľov. Čo sa tam stalo?“ Starší muž sa zmohol len na: „Oh, to bol dom mojej matky. Randila s týmto mužom, ktorý k nej bol krutý. Strašne ju bil. Ona sa snažila znova a znova rozísť sa s ním, ale on sa vždy vrátil. Nakoniec pre nás prišla moja teta a odviezla nás a matka sa s ním konečne definitívne rozišla.“ Muž sa rozcítil. „Potom jednej noci sa k nám vlámal, zviazal moju matku, tetu, sestru a brata v pivnici. Všetkých ich postupne zastrelil tak, aby to matka všetko videla. Ju zastrelil ako poslednú a potom obrátil zbraň na seba. Nechal odkaz, že ho už nikdy viac neopustí… Ja som bol preč na internáte.“ A tak sa priatelia mojej matky dozvedeli, že bývajú na mieste štvornásobnej vraždy a samovraždy. Do roka sa odsťahovali.
Krátke strašidelné príbehy 1. časť. Záhadný kostým veľkonočného zajaca, či vystrašená opatovateľka
Dobrý duch
Pár týždňov po tom, ako ma moja matka porodila, išla raz uprostred v noci do mojej izby, pretože som veľmi plakala. Keď vošla do izby, zbadala tmavú postavu muža, o ktorom si myslela, že je to môj otec so mnou na rukách a tak sa otočila a išla si opäť ľahnúť. Potom ráno poďakovala otcovi, že sa o mňa v noci postaral a utíšil ma. Vtedy sa ukázalo, že môj otec nebol celú noc hore. Takže niekto iný bol v našom byte, čo sa neskôr stávalo častejšie. Nie len mne, ale aj sestre, bratrancom a sesterniciam a aj priateľom- všetci niekde v dome videli tajomnú siluetu muža. Nikdy sme o tom nikomu novému v dome nehovorili, ale všetci postavu videli nezávisle od seba, bez toho, že by vedeli, že máme v dome ducha. Najzaujímavejšie je, že nás tento duch prenasledoval, aj keď sme sa presťahovali. Vtedy sme sa rozhodli, že ho budeme ignorovať, hoci sme stále vedeli, že je s nami.
Pacient
Môj dobrý priateľ kedysi pracoval ako mladý internista. Teraz je z neho úspešný neurochirurg, ale stále si pamätá, ako vtedy dávno videl živú pacientku a o pár minút videl už len jej ducha. Keď sa presvedčil, že pacientka leží pohodlne, opustil miestnosť, sadol si na neďalekú stoličku a začal písať správu o jej zdravotnom stave. Po pár minútach náhodou zdvihol hlavu od papierov a videl ako pacientka kráča chodbou. Zavolal na ňu, ale nereagovala. Tak sa postavil, aby ju dobehol a odviedol späť do postele, ale ako spravil prvý krok, pacientka jednoducho zmizla. Rýchlo utekal k miestnosti, kde predtým ležala a videl spod dverí svetlo. Ale keď otvoril dvere, celá miestnosť bola tmavá, nikde sa nesvietilo. Tak v nočnom svetle prišiel k posteli, kde pacientka stále ležala a skúsil jej nahmatať pulz. Bola mŕtva.
