Ležíte si len tak na posteli a nohy vám trčia z postele. Zrazu cítite ruku, ktorá vás chytí za nohu.
Povedala som: „Ahoj, otec“, keď som za sebou zbadala známu siluetu, ktorá sa odrážala z obrazovky notebooku. Personalizované zvonenie na telefóne upútalo moju pozornosť a prečítala som si správu od otca: „Povedz mame, že dnes prídem neskoro.“
Išla hore schodmi skontrolovať svoje spiace bábätko. Okno bolo otvorené a postieľka prázdna.
Dnes mám nočnú službu a som tu sám. Okrem tváre v pivnici, ktorá sa na mňa pozerá priamo cez bezpečnostnú kameru.
Námorník mi oznámil roztraseným hlasom, že ponorku musíme otočiť. Nechápal som prečo, bol to len obrovský úhor. Námorník ale pokračoval: „To nie je celý tvor, to je len jedno jeho chápadlo.“
Krátke strašidelné príbehy 3. časť. Noc v pohrebnom ústave, či nahnevaná žena v okne
Nemal som dnes ísť na ten pohreb. Bolo to strašidelné. Každú chvíľu som čakal, že niekto z rakvy začuje krik alebo že si niekto všimne, že mám ruky špinavé od hliny.
Nikdy som neverila v Zúbkovú vílu, ale nechala som matku, aby mi pod vankúš dala zúbok. Zobudila som sa s ústami plnými krvi a obrovských kliešťov a počula som monštrum šepkať: „Len jeden nestačí.“
Matka mala vždy zvláštny zvyk hrať sa mi s vlasmi, kým som zaspávala. Nejako mi to nevadilo, ale začalo to byť divné, odkedy matka zomrela a hranie s vlasmi stále pokračuje.
Som naozaj rád, že ako jediný spolužiak si bol ku mne milý. Preto si dnes jediný, koho nezabijem.
Krátke hororové príbehy z Internetu, ktoré vystrašili veľa ľudí
Vždy som neznášal, keď vo filmoch o zombie prišlo k fráze: „Uhryzli ma, ale budem to skrývať.“ Teraz už tej fráze rozumiem.
Nebol to vírus, čo donútil ľudí, aby sa začali navzájom požierať. Bola to chuť.
Moja dcérka sa bojí búrok, preto aj dnes v noci, keď som cítila ako vkĺzla pod moju perinu, nepovedala som nič. Niečo ale bolo zle, lebo od dverí sa ozval hlások mojej dcérky: „Mami, prečo je moja bábika v tvojej posteli?“
Minulú noc mi popod dvere niekto prestrčil zaľúbený list. Nevadilo by mi to, keby to neboli dvere zo šatníka.
Zobudil som sa na tlmené svetlo, ktoré pochádzalo z môjho telefónu na nočnom stolíku. Zbadal som text na displeji: Skúste znova o 29 sekúnd.
Nikdy som neveril na duchov a ani moja rodina na nich neverila. Teraz po smrti by som veľmi chcel, aby v nás verili.
„Ocko, mala som zlý sen.“ „Och, zlato, ale ja nie som ocko.“
Čítala som si na gauči, chrbtom k stene. Zrazu mi niekto poklepkal po ramene a zašepkal: „Teraz.“
Krátke hororové vety z Instagramu, z ktorých budete mať zimomriavky
