V 30. rokoch minulého storočia rodina Palazonových, ktorá bývala v bytovom komplexe na ulici Gascon Gotor španielskeho mesta Zaragoza, zažila nepríjemné a desivé chvíle, keď začali vo svojom byte počuť zlovestný smiech a hlasy. Tieto paranormálne javy a hlasy zo záhrobia sa neskôr zamerali na mladú slúžku menom Pascuala Alcocer, ktorá tvrdila, že ju daná entita psychicky terorizuje a že spomínané hlasy vychádzajú z piecky.
Narastajúca popularita
Keď sa správy o poltergeistovi začali šíriť, budovu začali navštevovať tisíce ľudí, s cieľom počuť populárneho „Ducha zo Zaragozy“. Klebety sa rozniesli tak rýchlo a tak ďaleko, že o tomto prípade písal aj magazín London Times. Miestna polícia a súdnictvo sa rozhodlo tomuto rozruchu zúčtovať dni, a preto sa do prípadu poriadne zahryzla. Navštívili spomínaný byt a so sebou si priviezli aj niekoľko psychológov, aby vyspovedali slúžku Pascualu, pretože ju z tejto kauzy obvinili.
Avšak zatiaľ čo prebiehalo vyšetrovanie, polícia objavovala nové a nové dôkazy toho, že nejde o žiaden hoax. Bytosť, ktorá v byte prebývala vraj nie len rozprávala, ale dokonca videla, čo sa v byte deje. Dokázala povedať presný počet ľudí, ktorí sa vnútri nachádzali.
Keďže vyšetrovatelia nemali žiadne rozumné vysvetlenie týchto záhadných udalostí, sudcovia, polícia a psychológovia usúdili, že Pascuala využíva bruchomluvectvo, aby tak vytvorila falošného hovoriaceho ducha. Keď nemohli prísť na žiadnu odpoveď, boli pod takým tlakom, že im prišlo ako najlepšie riešenie obviniť mladú slúžku.
Následne boli z komplexu evakuovaní všetci nájomníci, vrátane podozrivej slúžky. Na „miesto činu“ bol zavolaný architekt, aby odmeral a preskúmal každý kúsok bytu, rovnako sa do prípadu zapojila aj armáda a od budovy boli odpojené všetky rádiové a telefónne komunikácie. Napriek tomu bol šialený hlas stále prítomný, jeho správanie sa však zmenilo. Tentoraz začal urážať všetkých prítomných, kričať na nich a vyhrážať sa im smrťou.
Poltergeist poznal každý kúsok bytu
Architekt si na pomoc privolal murára, ktorý keď premeriaval konkrétne miesto v kuchyni, ozval sa známy hlas: „Nenamáhaj sa, meria to 75 centimetrov.“ Pýtate sa, koľko miesto naozaj meralo? Odpoveď je 75 centimetrov. Poltergeist poznal každý kúsok bytu, a to prítomných desilo ešte viac. Murára to dokonca vystrašilo do takej miery, že tam nechal všetky svoje nástroje a jednoducho utiekol.
Arturo Grijalba, syn majiteľa bytu, bol v týchto časoch ešte dieťaťom. Keď sa počas vyšetrovania dostal k ocovi do kuchyne, povedal mu: „Poďme preč, celá tá vec je šialená.“ Vtom sa z pece ozval hlas zo záhrobia: „Šialená nie, maličký.“ Všetci boli z incidentu šokovaní, avšak po dvoch mesiacoch nadávok a urážok hlas z ničoho nič stíchol. Rovnako ako v ďalších prípadoch vyčíňania poltergeista, sa duch náhle objavil a po čase aj náhle zmizol.
Napriek tomu bola Pascuala naďalej obviňovaná z podvodu a z toho, že dokázala meniť hlas, aby ľudí desila. Napriek tomu, že sa jej mnoho občanov zastávalo a svedčilo, že mnohokrát počas incidentu sa ani nenachádzala v blízkosti budovy, sudcovia vinu pripísali mladej slúžke. Tú to poznačilo tak, že sa nedobrovoľne rozhodla viesť samotársky život. Na sklonku jej života poskytla o tomto incidente rozhovor. Pri otázke, odkiaľ naozaj vychádzal ten desivý hlas, odvetila: „Zo steny.“ Budova v dnešných dňoch neexistuje, na jej mieste bola postavená nová a moderná bytovka, z ktorej však zatiaľ neprišli žiadne hlásenia a démonoch.
