1999
Známy pod jednoduchým názvom 1999 je tento príbeh jednou z najrealistickejších a najznámejších mestských legiend na internete. Príbeh sleduje cestu kanadského bloggera Elliota, ktorý sa snaží objasniť význam tajomného TV kanálu, ktorý sledoval v roku 1999. Program bol veľmi povrchný a pri spätnom premýšľaní si uvedomil, že ho vysiela pravdepodobne miestny „predátor“. Ako pokračoval vo svojom vyšetrovaní, dozvedel sa, že kanál patrí mužovi, ktorý sa pokúša k sebe domov nalákať deti na obetné účely. Okrem toho Elliot zistil, že bláznivý a nebezpečný muž mučí a zabíja deti v kostýme medveďa a dokonca sám seba volá Mr Bear. Elliot po mužovi veľmi horlivo pátral. Kanál mal len pár „sérií“, s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že vysielal len od 04:00 do 09:00. Prvá časť sa volala Booby (Ťuťmák) a kvôli nízkemu rozpočtu zobrazovala len ruky, ktoré hrali a predstavovali rôzne charaktery. Tie boli stále zvláštnejšie. V časti „Hra s nožnicami“ sa objavili ruky s nožnicami a v pozadí menšie ruky trepúce sa ako keby boli vo vzduchu držané nasilu. Veľké ruky potom opakovane bodali do menších rúk nožnicami, zatiaľ čo v pozadí bolo počuť detský krik. Nožnice sa nakoniec dostali až na kosť, pričom bolo počuť aj nechutne praskavý zvuk. Boli aj ďalšie časti, ktoré sa volali Medvedia pivnica. Psychicky labilný muž oblečený v kostýme medveďa znova vyvádzal. Bolo to stále horšie. Nakoniec zasiahla polícia a kanál vypla.
Skutočné hororové príbehy z jaskýň 3. časť. Zábava v jaskyni s tragickým koncom a ľadové potápanie
Socha anjela
Tento príbeh na začiatku hovorí o páriku, ktorý sa rozhodol, že chce ísť večer von. Zavolali si teda k deťom svoju osvedčenú babysitterku. Keď babysitterka prišla, deti už spali, takže sa rozhodla, že si zapne nejaký televízny program, aby nezaspala. Jediná televízia sa však nachádzala v rodičovskej spálni, takže dievča zavolalo rodičom, či im nebude vadiť, ak pôjde do ich spálne pozerať televíziu. Otec už chcel zložiť, keď sa ho dievča spýtalo, či môže zakryť niečím sochu anjela, pretože ju znervózňuje. Keď to otec počul, na sekundu zaváhal a vzápätí jej rozkázal, aby s deťmi okamžite opustila dom a zavolala políciu. V spálni totiž žiadna socha anjela nebola. Keď do domu dorazila polícia, našli už len babysitterku v kaluži krvi a aj deti boli mŕtve. Socha anjela sa nikde nenašla.
Kam idú zlé deti?
Tento príbeh popisuje fotografa, ktorý sa rozhodol zistiť viac o starej detskej relácii, ktorú sledoval ako dieťa vo vojnovom Libanone. Zaspomínal si na polhodinovú šou plnú grafických obrazov a taktiky, ktorá ma vydesiť deti, aby sa nesprávali zle. Veril, že relácia bol pokus televízie držať deti v šachu a v každej epizóde išlo o nejaké poučenie ohľadom prísnej ideológie. Napríklad sa hovorilo, že zlé deti ostávajú dlho hore alebo zlé deti kradnú v noci jedlo z chladničky. Jednu spomienku mal však fotograf veľmi živú. Na konci každej časti bola scéna, kde sa kamera pomaly približovala k starým hrdzavým dverám, za ktorými bolo počuť hlasný krik. Keď už bol krik prihlasný, objavil sa arabský text: „To je miesto, kam chodia zlé deti“. Fotografovi sa nejako podarilo vypátrať štúdio, kde bola stará detská relácia natočená. Hoci miesto vyzeralo byť dlho opustené, našiel neslávne staré hrdzavé dvere. Za dverami bola izba, ktorá bola plná výkalov, boli tam stopy krvi a aj kosti. Najdesivejšia však bola klietka s mikrofónom, ktorá visela zo stropu.
