Strašidelný príbeh o spolubývajúcom, ktorý vás donúti si zamknúť izbu

Zdieľať
Ghosts 572038_640.jpg

Niektoré príbehy zo života sú naozaj veľmi desivé. Hlavne ak sa týkajú ľudí, s ktorými zdieľate byt či dom. Tu je jeden z nich.

Nedávno som dostal nového spolubývajúceho. Nemalo sa to nikdy stať, ale potreboval som pomôcť s platením nájomného, takže prišiel. Volal sa Greg a prezradil mi, že počas noci to je s ním zlé a hovorí zo sna, dokonca aj chodí a prežíva nočné mory. Aj ja som zažil už párkrát nejaké to chodenie v spánku, ale to bolo veľmi ojedinelé.

Prvý incident nastal asi hneď po týždni, keď som počul, ako kričí uprostred noci. Keďže spálne máme oddelené a na úplne opačných stranách domu, krik som počul dosť tlmene a vzdialene, ale vystrašilo ma to aj napriek jeho predošlému priznaniu, takže som bežal za ním. Už som bol pred jeho dverami, keď zrazu stíchol a ja som sa teda otočil späť so svojej izby.

Počas ďalšieho mesiaca sa nič nestalo. Akurát som si všimol, že nemá žiadnu rodinu ani priateľov, čo by ho navštevovali, že s nikým si nepíše a ani nevolá. Potom ďalšiu noc Greg opäť kričal a opäť stíchol tesne pred tým, ako som vošiel do jeho izby.

Jednu noc som sa zobudil na krik v mojej izbe. Spanikáril som, nevedel som čo kde je, ale podarilo sa mi zapáliť lampičku. Greg stál pri mojej posteli vo svojom pyžame. Zľakol som sa a zakričal som. Prebudilo ho to, ospravedlnil sa a odišiel do svojej izby. Ale o dve noci neskôr sa stalo to najdesivejšie, čo som zažil.

Lost places 1772407_640.jpg

Zobudil som sa na zvuk podobný úderom kladiva. Zapálil som lampu a zbadal som Grega. Kľačal v rohu a na niečom pracoval. Svetlo ho vyrušilo, lebo sa otočil pomaly smerom ku mne so skleneným pohľadom a zízal na mňa. Bol som naozaj vystrašený, takže som pomaly zliezol z postele, vyšiel z izby aj z domu do auta. Zaparkoval som na prázdnom parkovisku pred kostolom a domov som sa vrátil až o 8 ráno.

Greg bol preč. Všetky jeho veci boli preč. Žiadne známky toho, kam išiel, vlastne nič. Bolo to, ako keby u mňa nikdy nebýval. Nevedel som o žiadnom jeho priateľovi, nevedel som o jeho rodine, takže som nemal komu zavolať a spýtať sa na neho. Dni sa zmenili na týždne, týždne na mesiace.

Keď mi skončila nájomná zmluva, sťahoval som sa a pri sťahovaní nábytku zo spálne som si uvedomil, že klimatizačný otvor je uvoľnený. Bol to otvor dole v rohu, kde som vtedy prichytil Grega kľačať a niečo robiť. Vo vnútri bola obálka s množstvom fotografií. Bol som na nich ja ako spím. Fotky mali zozadu ručne písané dátumy a časy.

Inak tam bola okrem obálky s fotkami ešte zašpicatená rúčka od metly. Vystrašilo ma to. Skutočne verím, že tej noci sa Greg pripravoval zabiť ma. Ale keďže som ho v jeho spánkovom stave vyrušil, Greg sa prebral a uvedomil si, čo robí. Odišiel, aby mi zachránil život pred sebou samým. Pred námesačným Gregom.

Ešte stále sa bojím mať spolubývajúceho, hlavne keď si uvedomím, že Greg bol v mojej izby každú noc, fotil ma a postupne si z rúčky metly robil bodnú zbraň. Aby ma v spánku zabil. Nielen v mojom spánku, ale hlavne v jeho spánku.

O Gregovi som dlhú dobu nepočul, nevidel ho, vytratil sa. Až kým som ho včera neuvidel zas.

Hallway 1245845_640.jpg

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom