Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Nemophilia 1. časť: ,Vidíme len to, čo vieme pomenovať.“ – Garrett Hardin

Alien
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: www.thinkstockphotos.com.au
reklama:
reklama:

,,…jednoducho nerozumiem, prečo baby ako ona nosia sukne, keď v nich vyzerajú ako panáčik Michelin. A nezačni mi spievať ódy o vnútornej kráse, pretože tá ešte nedonútila žiadneho chalana kúpiť mi drink pri bare,“ rapotala som pridržiavajúc si mobil nielen ramenom, ale i silou vôle, keďže som svoje horné končatiny venovala boju o záchranu steny obývačky.

Dave sa dnes ako typické štvorročné dieťa rozhodol namiesto popoludňajšieho spánku radšej rozvíjať umelecké schopnosti. Obyčajný papier sa mu však videl príliš mainstream a vrhol sa na našu nevinnú bielu omietku. Môj brat je asi najmladším hipsterom na svete. ,,David, ak sa nepresunieš na stoličku, kým nenarátam do desať, tak večer nebudú žiadne rozprávky!“ uchýlila som sa k osvedčenej vyhrážke. Dave totiž miloval moje bláznivé improvizačné príbehy plné víl, magických bytostí a rôznych svetov.

,,Zas ti prischlo stráženie Dava?“ smiala sa mi Bethany do ucha. ,,A čo sa moralizovania týka, akoby si ma nepoznala. Vieš predsa, že mi brutálne lezie na nervy, keď ľudia naschvál kašlú na svoj výzor a potom sa sťažujú, že ich spoločnosť hejtuje. Veď sa len pozri na chudáka Toma, úplne súhlasím s tým, čo si mu včera povedala! Ozaj, zas sa musíš starať o drobca až do večera? Leah totiž konečne spravila vodičák a má voľný dom.“

Vzdychla som si a nadšenie z Davovho obrázku čiernej počmáranej postavy medzi obľúbenými lesmi, jeho najnovší populárny kresliaci objekt, som prejavila s veľkým úsilím. Je piatok večer, všetci sa po ťažkom týždni zabávajú, no Samantha musí sedieť doma, kým sa zvyšok rodiny nevráti domov z práce. Odmietanie rôznych pozvánok sa stalo takmer dennou rutinou, no nemohla som inak, pretože rodičia sa teraz po práci stále kamsi vyparili a zatiaľ nám odmietali čokoľvek prezradiť. Skvelé, snáď sa nechystajú priniesť do nášho preplneného bunkru ďalšie ukričané čudo.

,,Končím, Beth, velitelia došli,“ zamrmlala som, len čo som vďaka tenkým stenám začula hrmot už pri vstupnej bráne. Avšak namiesto unavených tvárí som dnes ohromene pozerala na usmievavé tváre mamy s otcom a kým som brala Davida rozblázneného z príchodu rodičov do kuchyne na akúsi rodinnú poradu, dúfala som, že ďalšie dieťa bude aspoň dievčatko.

,,Dave,“ mama sa najprv sklonila k drobcovi a vzala mu drobné dlane do svojich, čo ho za každých okolností dokázalo upokojiť, ,,odteraz už budeš môcť behať po lese, kedykoľvek budeš chcieť. Sťahujeme sa do západného Sussexu.“

Zatiaľ čo Dave rozžiarene poskakoval po drobnej kuchynke, hoci sotva vedel, či je Sussex časť Británie alebo nejaké írske národné jedlo, ja som na mamu zízala s otvorenými ústami. ,,Mami, veď to je na kilometre od Londýna! Čo vám to, preboha, napadlo?! Kam budem chodiť do školy? A moji priatelia? Tanečná? Onedlho mám predsa súťaž!“ ako som nahlas vyslovovala svoje obavy, neubránila som sa hotovej hystérii. Západný Sussex je predsa totálny zapadákov!

,,Upokoj sa, Sam. Dobre vieš, že Davovi doktorka odporučila čerstvý vzduch a vidiecke prostredie Claphamu spolu s jeho milovanými lesmi tvojmu bratovi zaručene pomôžu a nám viac priestoru než v tomto preplnenom byte neuškodí,“ prehovoril otec pokojne, no jeho hlas zároveň odmietal ďalšie protesty. Samozrejme, zase sa rozhodlo bezo mňa a na základe potrieb malého decka, ktoré je aj tak najšťastnejšie, keď si môže čmárať svojich vysokých panáčikov.

,,Dobre viete, že David žije vo vlastnom svete a sotva zaregistruje zmenu prostredia, zatiaľ čo ja ďalší rok nastupujem na univerzitu,“ syčala som a krv vo mne bublala väčšmi než voda v kanvici pripravovaná na upokojujúcu šálku kávy. ,,Je mu jedno, či bude veselo poskakovať po akomsi smradľavom lese alebo po pieskovisku spolu s jeho šibnutými kamarátmi!“ 

,,Samantha, takto sa o bratovi nevyjadruj,“ otcovou tvárou prebehol hrozivý tieň. ,,Školu ti vybavíme v blízkom mestečku, tanečnú aj tak o niekoľko mesiacov dokončíš a sťahovať sa budeme až v lete, takže si do septembra stihneš nájsť nových kamarátov. Si spoločenská, tvoja povaha privíta nové prostredie bez akéhokoľvek strachu…“

Vyletela som z miestnosti a zavrela sa v izbe, nechcela som viac počúvať, aký som dokonalý extrovert a sympaťák, pretože by som asi niečo rozbila. Krúžila som vo svojej klietke ako rozzúrený lev, mrmlala si popod nos všetky známe nadávky a keď nestačila anglická slovná zásoba, pomohla som si španielčinou a vlastnou tvorivosťou. Chcela som okamžite zalarmovať Bethany s Leah, no obe sa teraz bavili pri bazéne a ani netušili, že ich kamoška sa o niekoľko týždňov sťahuje z metropoly Británie na miesto, kde sa jedna palička signálu rovná zázraku z nebies.

Večer mi ako vždy na dvere zaklopal Dave. Letargicky som ho pustila dnu, sotva si uvedomujúc, že mi do ruky vtisol ďalší obrázok, rovnaký ako ostatné pred ním. Spamätala som sa, až keď mi živo zaťahal za okraj trička. ,,Ideme za vysokým ujom, Sam,“ povedal neobyčajne plynule a pokojne, až som sa prebrala z mikrospánku. ,,Býva v lesoch a čaká tam na nás.“

,,Skvelé, David, fakt úžasné,“ jemne som ho vytisla z izby. Odrazu sa ale nečakane rozvrieskal svojim prenikavým detským hlasom, až zalarmoval rodičov. Avšak počas jeho dobre známeho záchvatu som zbadala dokonale pokojné oči neustále zahľadené do tých mojich. Zase sa len snaží pritiahnuť pozornosť aj s tými svojimi hlúpymi lesmi. No nič, možno pred ním v Claphame ujdem do akejsi kaplnky.

reklama:
reklama:

K téme

Viete o niečom zaujímavom? Máte paparazi fotku? Pošlite nám tip TU

Najčítanejšie za 24 hodín

Autor ViktóriaDátum 30. mája 2016Zdroj © NAJKY.sk, iDen Media s.r.o
reklama:
reklama:
reklama: