O spánkovej paralýze už väčšina z vás rozhodne počula, mnohí ste ju taktiež zažili na vlastnej koži. Ak ste o tomto fenoméne ešte nečítali naše prechádzajúce články a chceli by ste sa dozvedieť niečo viac, odkazy na ne nájdete nižšie. Môžete sa v nich dočítať o rôznych faktoch či bytostiach, ktoré ľudí v noci navštevujú.
Spánková paralýza! Ľudia opísali svoje desivé zážitky - 1. časť
Spánková paralýza môže byť veľmi často sprevádzaná zvukovými, ale aj vizuálnymi halucináciami. Môžete vidieť desivé postavy a bytosti, počuj čudné hlasy či iné znepokojujúce zvuky. Čo videli pri svojej posteli títo ľudia, sa dočítate na nasledujúcich riadkoch. V tejto časti vám prinášame zážitky muža, ktorý pri svojej posteli videl niekoľko rozličných bytostí.
Nočné hrôzy
„Keď som mal štyri až šesť rokov, často som v noci chodieval po dome a kričal zo spánku. Otec sa ma pokúšal prebudiť, no nešlo to. Často si ku mne pokľakol, aby sa mi pozeral do očí a triasol mnou aj päť minút, kým som sa konečne neprebral. Vždy som mu odvetil niečo v štýle, aby ma nechal na pokoji. Potreboval som minútku, kým sa pozviecham a uvedomím si, čo sa deje.
Avšak, keď som mal už 18 až 24 rokov, začala sa u mňa objavovať spánková paralýza, spojená s halucináciami, a to každý týždeň. Pri prvej, na ktorú si spomínam, som videl starú, na kosť chudú ženu, pripomínajúcu cigánku, ktorá mala na čele zelenú šatku s mincami priviazanými na nej. Sedela na okraji mojej postele a zízala na mňa. Nič viac, len zízala. Tento zážitok sa niekoľkokrát opakoval.
Inokedy som zase videl plavovlasého muža, ktorý sedel na mojej pracovnej stoličke a taktiež na mňa čumel. Vídaval som temné postavy, ktoré kráčali po chodbe smerom ku mne, bytosť, zahalenú v temnote, ktorá na mňa zazerala spoza dverí, muža, ktorý sedel na posteli a s mrazivým úsmevom na tvári škrtil môjho psa.
5 faktov o spánkovej paralýze, ktoré by ste mali vedieť
Pravdepodobne posledná vec, ktorú si pamätám, bol muž v maske, ktorý kráčal po chodbe, no tentoraz smerom odo mňa ku schodisku. Pri schodoch sa zastavil, zodvihol hlavu, pozrel sa na mňa a zamával mi. Mal som pocit, ako keby mi mával na rozlúčku. Pravdou je, že odvtedy som už spánkovú paralýzu nemal. Za ten čas som si na ňu však zvykol a už mi nijako nevadila.
Dodnes sa v noci prebúdzam a mávam halucinácie, no nie som pri nich paralyzovaný. Občas to moju priateľku desí. Nepáči sa jej, keď z nej beriem neviditeľných pavúkov a hádžem ich cez celú izbu.“
Ďalšie zážitky ľudí, ktorí prežili spánkovú paralýzu, vám prinesieme v nasledujúcej časti.
