Pre všetkých, ktorí sa radi boja, tu máme desivé príbehy. Stali sa ľuďom, ktorí boli sami doma…
4 krátke strašidelné príbehy pre každého, kto sa rád bojí #3
Nechceš si kúpiť cukríky?
Keď som mal 12-rokov, moji rodičia sa rozviedli a do starostlivosti ma dostal otec. Často pracoval dlho do noci a chodieval na služobné cesty, takže som býval doma sám. No a celkom sa mi to páčilo. Mohol som si robiť, čo som chcel a občas som si zavolal kamaráta, ktorý u mňa prespal. Večery, ktoré som trávil osamote, som mal rád.
Počas jedného takého večera som pozeral film. Bolo už asi desať hodín a film bol približne v polovici. Zrazu som začul veľmi hlasné zaklopanie na vchodové dvere. Nenapadlo mi pozrieť sa cez „kukátko“, a tak som sa spýtal: „Kto je tam?“ Ozval sa výrazný mužský hlas, ktorý mi odpovedal: „Chceš si kúpiť nejaké cukríky?“ Keďže bolo tak neskoro večer, nepozdávalo sa mi to a ponuku som odmietol. Prešlo asi desať sekúnd, počas ktorých som mal ucho pritlačené na dverách. Opäť sa ozvalo zaklopanie. Zľakol som sa tak, že som až odskočil. „Otvor tie zasrané dvere!“ ozvalo sa. Odmietol som a poslal som človeka na druhej strane preč.
Aj roznášači pizze si zažijú v práci hrôzu. Tu sú tri desivé príbehy
Srdce mi bilo ako splašené. Dúfal som, že už odišiel. Zmätený a vyľakaný som stál na chodbe pred dverami ako obarený. Môj otec dom dokonale zabezpečil, bol ako pevnosť. Vždy pred odchodom skontroloval všetky dvere aj okná a celý bezpečnostný systém. Bál som sa tak veľmi, že som nebol schopný dopozerať film. V celom dome som pozapínal svetlá a ukryl som sa za gauč. Pomyslel som si, že už konečne odišiel. Mýlil som sa.
Chlapík začal opakovane zvoniť na zvonček, trvalo to asi minútu a ja som sedel za gaučom v strachu. Modlil som sa, aby to vzdal a odišiel. Stalo sa. Nikomu som o tomto desivom nočnom zážitku nepovedal. Ako išiel čas, mal som pocit, že to bol len zlý sen. Ani nechcem pomyslieť na to, čo by sa stalo, keby som otvoril dvere…
5 krátkych strašidelných príbehov pre každého, kto sa rád bojí #1
Blond mladík takmer zabil suseda…
Stalo sa mi to asi pred tromi či štyrmi mesiacmi. Raz som bol sám doma, bolo asi deväť hodín večer a vonku bola čiernočierna tma. No a keďže bývame v pokojnej štvrti, vôbec som nemal potrebu zamknúť dvere. Na vchodových dverách máme okno, cez ktoré je vidno na chodbu. Mama mi v ten deň povedala, aby som na chodbe umyl podlahu. Práve som začal, keď zrazu zazvonil zvonček pri dverách. Zvyčajne dvere neotváram, keď som sám doma, no mal som smolu, pretože osoba, ktorá zvonila, ma cez okienko na dverách videla.
Za dverami bol tridsiatnik s blond vlasmi, vyzeral úplne normálne, tak som otvoril dvere. Chlapík si ma pozorne prezrel a poriadne si prezrel aj chodbu. Povedal mi, že je z telekomunikácií a na to som mu povedal, že môj otec sa práve sprchuje, takže sa s ním nemôže rozprávať. „Nepočujem žiadnu vodu, si si istý, že sa so mnou nemôže rozprávať? Naša spoločnosť teraz ponúka výhodné balíky,“ povedal. „Nie, myslím, že nie,“ povedal som. „Tak potom by som možno mohol hovoriť s tebou,“ odpovedal mi podivným tónom. Slušne som ho odmietol, no chlapík sa spýtal, či môže ísť ďalej, aby mi ukázal podmienky predaja. Ešte raz som ho odmietol a povedal som mu, aby prišiel na druhý deň a zatvoril som mu dvere pred nosom. Zamkol som.
Muž sa však cez okno na mňa stále pozeral a v očiach mal dosť strašidelný výraz. Všimol som si, že neprišiel na aute spoločnosti, v ktorej mene sa predstavil. Cítil som sa trochu paranoidne, a tak som zamkol všetky dvere. Keď prišli v noci domov moji rodičia, nič som im nepovedal. Na druhý deň nám na dvere zaklopala polícia. Vysvitlo, že dom oproti nám niekto vykradol a jeho majiteľ bol dobitý takmer na smrť. Polícia zisťovala, či sme nevideli niečo podozrivé. Tak som teda všetko vyrozprával. Bohužiaľ, človeka, ktorý mal čin na svedomí, sa im nepodarilo vypátrať. Sused, ktorého dobili a vykradli, sa rýchlo odsťahoval.
Ani nechcem pomyslieť na to, čo by sa mi stalo, keby som toho blond mladíka pustil dnu…
