Biblia nie je len náboženská kniha. Postavy v Biblii sú skutočné historické osoby, ktoré zanechali stopu aj v iných národoch, ale najviac o nich počujeme z kresťanskej stránky. Aj iné národy z biblických čias vedeli ako uchovávať históriu a z ich príbehov vieme o iných verziách príbehov týchto osôb.
3 záhady prastarých skamenených stôp a odtlačkov. Komu patrili?
UKRIŽOVANIE
Talmud nám podáva inú vlastnú verziu ukrižovania Ježiša Krista. Rozpráva sa v ňom príbeh o mužovi menom „Yeshu“, ktorý je všeobecne akceptovaný ako Ježiš v kresťanskej viere. Podľa Talmudu, predtým, ako bol Ježiš popravený- ukrižovaný, bol vyslaný hlásateľ, ktorý Ježiša nazval čarodejníkom: „Ktokoľvek, kto môže povedať niečo v jeho prospech, nech vystúpi a prosí o milosť v jeho mene.“ Nikto však nevystúpil z davu a nezastal sa Ježiša. Podľa Talmudu tu bol muž menom Ulla, ktorý o Ježišovi povedal: „Myslíte si, že on je ten, kto by mal byť ochránený?“ Podľa neho človek ako Ježiš by nemal byť zachránený.
Záhadné príbehy, v ktorých vystupujú tajomní neznámi
PRENASLEDOVANÍ KRESŤANIA
V Biblii nájdeme opis čias, kde boli kresťania intenzívne a kruto prenasledovaní Rimanmi. Ale máme aj iný pohľad na vec a to priamo z pohľadu Rimanov v liste od Plínia mladšieho pre Trajana. Plínius prosí Trajana o pomoc ako sa vysporiadať s kresťanmi, pretože Plínius nevie, kam až môže zájsť. Nazýva kresťanov a kresťanstvo skazenou poverou a hovorí, že jeho politika dáva kresťanom možnosť zriecť sa Krista. Ak sa Krista zrieknu, Plínius ich nechá ísť, ale ak sa ho nebudú chcieť zriecť, popraví ich. Plínius si myslel, že robí správnu vec, keď nechá kresťanov zriecť sa svojho náboženstva. „Veľké množstvo ľudí sa môže zmeniť, ak im bude ponúknutá možnosť k pokániu.“ Trajan odpovedal: „Nemalo by im byť umožnené odísť. Ak sú obvinení a je im preukázaná vina, majú byť potrestaní.“
Záhada dediny Kalachi. Ľudia tam z ničoho nič zaspávali ako Šípkové Ruženky...
Je aj iný záznam o vzťahu Rimanov ku kresťanom. Podľa Tacitusa je ich náboženstvo najohavnejšou poverou a hovorí, že boli obvinení z nenávisti voči ľudstvu. Aj keď Tacitus kritizoval Nera, že bol ku kresťanom príliš krutý, aj tak veril, že kresťania sú kriminálnici, ktorí si zaslúžia extrémne exemplárne potrestanie. Tento názor nemal len on. Suetonius nazval kresťanstvo darebáckou poverou a žiadal niektorých panovníkov, aby kresťanov držali ďalej od hraníc krajiny. Rimania v skutočnosti mali dôvod na nenávisť, teda podľa ich názoru. Keď totiž počuli, že kresťania jedia „telo Kristovo“, vzali to doslovne. Veľa Rimanov verilo, že kresťania sú stúpencami rituálneho kanibalizmu a incestných orgií počas ich zhromaždení. Pritom nie je dôvod veriť, že kresťania naozaj niekoho zjedli. Ale aj tak je zaujímavé myslieť si, že keby kresťanstvo bolo vyhladené, naše dejepisné knihy by nám o nich ponúkali celkom iný príbeh opisujúci ich ako kanibalov nebezpečných pre Rimanov.
