Na našej planéte existujú miesta zvláštnejšie, ako si len dokážeme predstaviť. Miesta, ktoré spôsobia, že vám naskočí husia koža. Miesta, ktoré vám zrýchlia dych a spôsobia paranoju. Miesta, kde kráčate v tme po zaprášených schodoch starých hradov a domov. A aj napriek tomu tieto miesta ľudí fascinujú. Potulujú sa po chodbách opustených nemocníc a azylov, objavujú tunely v nádeji, že uvidia niečo z iného sveta. Niekedy sa toto hľadanie strašidelného zmení na teror. Keď počuť v noci krik, kroky na chodbe, či keď vidno poletujúce tiene alebo hmlu, ktorá na seba berie podobu niečoho desivo známeho. Vtedy ľudia zhlboka dýchajú, modlia sa a dávajú si pozor na každý krok. Až prídu do štádia, kedy sa dá len kričať, nadávať a utekať. Niektoré stretnutia s iným svetom sú záhadné, niektoré násilné, ale všetky sú desivé. Prečo teda ľudia stále hľadajú strašidelné miesta? Obyčajná zvedavosť nás núti objavovať veci, ktoré sú mimo nášho chápania.
Tuol Slang Múzeum
Vysoká škola v Phnom Penhe v Kambodži bola prestavaná na väzenie so zvýšenou ostrahou v roku 1975. Väznica bola základňou pre mučenie a vraždenie väzňov. Väčšina z nich bola bývalými vojakmi, či vládnymi činiteľmi z režimu Lon Nol. Avšak predstavitelia Khmer Rouge sa rýchlo stali paranoidnými a do väzenia začali posielať ľudí z vlastných radov. Väzni boli mučení, až kým nevyzradili mená členov svojej rodiny a priateľov, ktorí boli rovnako pochytaní a uväznení. Nie je preto divu, že po chodbách dnešného múzea genocídy sa potuluje mnoho zo 17000 obetí. Hlavne ak vezmeme do úvahy, že väčšina väzňov sa musela pod vplyvom mučenia priznať k zločinom, ktoré nikdy nespáchali.
https://www.youtube.com/watch?v=YnFK_rTo03Y
Parížske bane
Zdanlivo nekonečné tunely, ktoré ležia pod parížskymi ulicami sa často zamieňajú so slávnymi parížskymi katakombami. Vstup a prehľadávanie baní je nezákonné a sankcie zahŕňajú vysoké pokuty. Bane slúžili na ťažbu minerálov z bohatého parížskeho sedimentu a ostali po nich už len tunely. Teraz sú bane neudržiavané, nestrážené a hlavne nebezpečné. Podľa legendy, staroveké kulty a stvorenia strážia hlbiny. V nekonečných tieňoch prebývajú duchovia a ak človek pôjde dostatočne hlboko, môže vstúpiť až do Hádesovho pekla. V skutočnosti majú bane, či už len tunely takmer 600 kilometrov tiahnúcich sa pod Parížom a väčšina z nich je nezmapovaná. Je slabé slovo povedať, že je ľahké stratiť sa tu. Pravdou je, že nie je možné nestratiť sa. Mnohé z častí tunelov sú až stovky metrov pod úrovňou ulíc, iné sú zaplavené alebo priúzke. Sú tu otvory hlboké stovky metrov a šachty vedúce do neznáma. Toto nekonečné podzemné bludisko pohlcuje zvuk, takže aj keď by ste sa stratili a kričali o pomoc, nepočul by vás ani niekto vzdialený od vás len pár metrov. Ako by to nestačilo, tunely sú plné tisícok ľudských kostier, ktoré sem boli hádzané kvôli preplneným parížskym cintorínom. Steny zdobia podivné obrazy, pri ktorých nie je jasné, či sú staré alebo nové, ani či sú to varovania alebo prosby o pomoc. Klaustrofobikovi je zle už len pri pomyslení na takéto miesta. Ale stále sa nájdu fanatici a šialenci, ktorí do baní vkĺznu.
