Medvede
Bolo to na konci zimy, keď som bol v prvom ročníku na vysokej škole. Išiel som na návštevu k jednému z mojich priateľov do Pensylvánie. Keďže som sa musel vrátiť domov, lebo druhé ráno som musel ísť do práce, okolo 2 hodiny ráno som sa rozhodol odísť. Ako som šoféroval po Interstate 79, stretol som asi len dve autá, cesta bola prázdna. Keď som prešiel za zákrutu, zbadal som vo svojom pruhu niečo, čo vyzeralo ako čierny medveď, tak som vybočil mimo cestu v snahe vyhnúť sa mu. Už viem len to, že som narazil do stromovej aleje vedľa cesty. Bol som uprostred ničoho a medveď na ceste nebol, asi stihol ujsť do lesa. Auto bolo úplne zdemolované a bolo mi jasné, že tak ľahko žiadne iné auto okolo nepôjde. Zavolal som na 911 a povedali mi, že asi za 20 minút by mohli prísť. Tak som vystúpil z auta a postavil som sa na kraj cesty a čakal som. Asi po piatich minútach som počul nejaké šušťanie v kroví. Bol tam medveď. Ako sa ukázalo, ten medveď na ceste bolo mláďa, ktoré som asi autom zachytil a teraz sa ku mne blížila jeho mama- naštvaná medvedia mama. V tom momente som skočil do kufra auta. Našťastie som mal veľký Ford, takže medveď nemohol autom triasť až tak, ako by asi chcel. Počas ďalšej pol hodiny sa medveď pokúšal dostať do auta alebo sa aspoň snažil dohnať ma k šialenstvu. Keď sa objavili policajné sirény, vystrašená medvedica utiekla späť do lesa. Ale bol to ten najdesivejší zážitok v mojom živote. Mohol som byť roztrhaný na kúsky naštvanou medvedicou.
Krátke strašidelné príbehy, ktoré sa skutočne stali 3. časť
Iný človek?
Prednedávnom môj iPhone nechcel zobrať môj odtlačok prsta na odomknutie obrazovky- žiadny z prstov nefungoval. Môj pes sa držal odo mňa ďalej, najlepšie na opačnej strane bytu a nechcel odo mňa žiadne maškrty. Bol to veľmi poslušný a vycvičený pes. Sám som ho vycvičil, aby si nebral nič od nikoho iného, len odo mňa, pretože som sa bál, že mi ho niekto otrávi alebo ochorie. Ale odo mňa si ich zobral vždy a potom sa so mnou pomaznal. Teraz nič, dokonca keď som ho chcel objať, utiekol do pelechu. Nefungoval ani PIN kód na moju bankomatovú kartu. Predsa si pamätám pár čísel, hlavne, keď mám všetky PIN kódy rovnaké. Jediné internetové stránky, ktoré mi išli. Boli Reddit, Gmail a Amazon a aj to len preto, lebo som tam mal automaticky uložené prihlasovacie údaje. Akonáhle som sa chcel dostať niekde, kde som musel zadávať prihlasovacie meno a heslo, stránka ma nepustila ďalej- ževraj nesprávne údaje. Chvalabohu som v práci počítač nemal na heslo, lebo inak by som sa doňho nedostal a nemohol ani pracovať. Bolo to naozaj divné, až strašidelné. Najmä, keď som sa na druhý deň zobudil a všetko fungovalo bez problémov.
Krátke strašidelné príbehy, ktoré sa skutočne stali 2. časť
Strelec
Keď som bol piatak, nejaký duševne chorý muž sa zrútil, postrelil okoloidúceho muža v aute, ktoré mu ukradol a išiel šialene rýchlo až k predmestiu, kde bývam. Chodil po susedných domoch a proste strieľal do obyvateľov. Nejako sa ocitol aj v našej záhrade, ktorá je (našťastie) plná stromov, a strieľal na všetky strany. Ešte teraz si pamätám hluk a záblesky svetla rozbíjajúce tmu v našej záhrade. Čoskoro bolo počuť policajné majáky. Policajti muža zastrelili, keďže sa k nemu nedalo dostať ako strieľal všetkými smermi a ohrozoval mnohé životy. Čo sa týka jeho obetí, chvalabohu nikto nezomrel, ale moji susedia si našli guľku v strede ich manželskej postele. Odvtedy mám strach z hluku a svetiel podobajúcim sa na streľbu. Nenávidím ohňostroje.
