Nočný teror
Vyrastal som v lesníckej chate kilometre ďaleko od akéhokoľvek mesta, takže sme často mali na návšteve ropuchy, vtáky a ďalšiu lesnú zver. Keď som mal sedem rokov, trpel som nočnými morami a rodičia ma často nachádzali na rôznych miestach v dome ako som kričal alebo rozprával nezmysly. Muselo to byť pre nich strašidelné. Ale raz som už pár nocí vykrikoval z postele na rodičov, že v mojej posteli niečo je a nemôžem pre to spať. Samozrejme, neverili mi a zhadzovali to na moje tradičné nočné mory. Ale ja som trval na tom, že v posteli je niečo, čo sa tam hýbe, trasie a škriabe ma. Vyniesli teda z postele posteľné prádlo a hračky von a chceli mi ukázať, že tam nič nie je. Naozaj tam nič nebolo, ale ja som vedel, že to neboli len nočné mory. Bol som síce zvláštne dieťa, ale nebol som blázon. Počas nasledujúcej takej noci, kedy ma zas trápilo škriabanie, odopol som návliečky na perine a niečo odtiaľ vyletelo. Rodičia okamžite pribehli na môj krik a zapálili svetlo. Po izbe mi lietal netopier. Neviem ako a kedy sa dostal do návlečiek, ale ešte teraz sa niekedy v noci budím s pocitom, že mám v posteli netopiera.
Krátke strašidelné príbehy, ktoré sa skutočne stali 4. časť
Horor
Pred mnohými rokmi okolo Halloweenu sa moja rodina zhromaždila, aby sme spolu pozerali horory. Moja mama milovala tieto chvíle, otec sa o ne nejako nezaujímal, lebo aj tak každú chvíľu vstával z gauča k práci alebo robil niečo iné. Krátko pred polnocou sme začali pozerať Hitchcockove Vtáky. A vtedy sa zrazu ochladilo. Nebolo to len tým, že bol koniec októbra a že sme žili pod horami, bol to chlad z domu. Ako prvé mama požiadala otca, aby zapol termostat, ale keď sa dlhšie neotepľovalo, pritom všetko bežalo, otec sa rozhodol ísť skontrolovať ohrevný systém do pivnice. Zobral si baterku a zamieril dole. O minútu neskôr sme ho počuli, ako na nás kričí: „Toto musíte vidieť.“ V hlase mal vzrušenie, ale aj nervozitu, tak sme bežali za ním dole do pivnice. Keď sme prišli k nemu, svietil baterkou do jedného otvoru. Najskôr som si všimla, že kontrolka nesvieti a až potom som zbadala prečo. Mŕtvy vták. Bol malinký, zmestil sa do dlane. Priletel zvonku do systému a svojím telom zahasil plameň…Kým my sme hore pozerali Vtáky.
Krátke strašidelné príbehy, ktoré sa skutočne stali 3. časť
Dievčatko
Raz som išiel domov z práce, keď som videl malé dievčatko na trojkolke, ako ide cez cestu a mieri smerom k stromom a zrazu padá do potoka. Prudko som zabrzdil a bežal k miestu, kde som si myslel, že spadla. Nevidel som nikoho, nič, ani náznak, pobehoval som po brehu a hľadal som ju. Objavil sa policajt a spýtal sa ma, čo robím. Povedal som mu, čo som videl. Policajt nevyzeral byť vôbec vzrušený a prekvapený, keď som mu hovoril ako malé dievčatko na trojkolke zletelo do potoka. Povedal mi, že som videl to, čo už nahlásili mnohí iní vodiči predo mnou a nemá prečo vyhlásiť pátranie. Bolo to už 40 rokov dozadu, čo tu bolo zrazené malé dievčatko na trojkolke. Niektorí ju dokonca videli už viackrát a zvykli si na to. Niekedy ide na trojkolke, niekedy ide cez cestu aj pešo. Po tom, čo sa cesta opravovala a došlo k zmenám, ako napríklad k stavbe bariéry, dievčatko sa navždy stratilo.
