Džingischán
Mongolské knieža známe v histórii ako Džingischán sa narodil v roku 1162 a stal sa bojovníkom a vládcom, ktorý zjednotil všetky mongolské kmene, vládol im a držal ich v pevnom vojenskom režime. Jeho zbraňami na udržanie jednoty a poslušnosti boli početné masakre porazených populácií a teror. Jeho mongolské hordy zahubili na začiatku 13 storočia v Ázii a Európe obrovské množstvá ľudí.
Diabolskí zamestnanci 2. časť. Zakrvavený muž so skrutkovačom, aj vraždiace monštrum zamestnávateľov
Keď útočil na Volohoi, presvedčil veliteľa mesta, že prestane útočiť, ak mu pošle tisíc mestských mačiek a niekoľko tisíc lastovičiek. Veliteľ zvieratá odovzdal Džingischánovi. Ten prestal útočiť. Pretože sa venoval tomu, aby na chvosty mačiek a vtákov poprivezoval so svojimi bojovníkmi kusy látok, ktoré zapálili. Mačky a vtáky ušli a uleteli svojimi cestičkami späť do mesta a rozpútali v meste stovky požiarov. Potom Džingischán opäť na mesto zaútočil a vyhral. Pri inej príležitosti Mongoli zajali 70000 mužov, žien a detí a všetkých postrieľali šípmi. Džingischán raz povedal: „Najväčším šťastím človeka je naháňať a poraziť svojich nepriateľov, využiť celý ich majetok, nechať ich ženy plakať, jazdiť na ich koňoch a využívať ich ženy na nočné potešenia, bozkávať ich ružové prsia a sať ich sladké pery.“
Diabolskí zamestnanci 1. časť. 16-ročná čierna slúžka, či masaker dvoch sestier
Adolf Eichmann
Adolf Eichmann mal obrovský organizačný talent, ktorý využil na zorganizovanie masových deportácii Židov z ich krajín do giet a vyhladzovacích táborov. Heydrichom bol označovaný ako „architekt holokaustu“. Eichmann sa učil hebrejsky a študoval všetko židovské, aby neskôr mohol so Židmi manipulovať, aby opustili svoje územia a majetok nechali tak v prospech lepšieho života v getách. Koncom vojny robil to isté s maďarskými Židmi a nebyť zásahu Raoula Wallenberga, počet obetí holokaustu by bol oveľa vyšší. Na konci vojny utiekol do Južnej Ameriky, kde však bol zadržaný. Bol vydaný do Izraela a popravený obesením v roku 1962.
Jozef Mengele
Mengele najskôr získal pozornosť ako jeden z lekárov SS, ktorí dohliadali na výber židovských väzňov a určovali, kto má byť zabitý a kto odvedený. Avšak ďaleko „slávnejší“ sa stal pre vykonávanie príšerných experimentoch na ľuďoch, táborových väzňoch, ktorí Mengeleho nazvali „anjel smrti“. Jeho zločiny boli diabolské a neporátateľné. Keď sa objavila správa, že jeden nemocničný blok napadli vši, Mengele poslal do plynu všetkých 750 žien, ktoré mu boli pridelené. Mengele bral Osvienčim ako príležitosť pokračovať vo svojom výskume dedičnosti. Bol obzvlášť zaujatý identickými dvojčatami. Jeho pokusy zahŕňali napríklad to, že jednému z dvojčiat vybral očné buľvy a pripojil ich dozadu hlavy druhému dvojčaťu. Menil deťom farbu očí vstrekovaním chemikálií, urobil niekoľko rôznych amputácií končatín a mnoho iných ohavných skutkov. Mengele prežil vojnu a po nejakej dobe, čo v Nemecku žil inkognito, ušiel do Južnej Ameriky, kde sa vyhol chyteniu, hoci bol „lovený“ ako nacistický vojnový zločinec.
