O spánkovej paralýze už väčšina z vás rozhodne počula, mnohí ste ju taktiež zažili na vlastnej koži. Ak ste o tomto fenoméne ešte nečítali naše prechádzajúce články a chceli by ste sa dozvedieť niečo viac, odkazy na ne nájdete nižšie. Môžete sa v nich dočítať o rôznych faktoch či bytostiach, ktoré ľudí v noci navštevujú.
Spánková paralýza! Ľudia opísali svoje desivé zážitky - 1. časť
Spánková paralýza môže byť veľmi často sprevádzaná zvukovými, ale aj vizuálnymi halucináciami. Môžete vidieť desivé postavy a bytosti, počuj čudné hlasy či iné znepokojujúce zvuky. Čo videli pri svojej posteli títo ľudia, sa dočítate na nasledujúcich riadkoch. V dnešnej časti sa dočítate o dvoch desivých zážitkoch, pri ktorých zlovestné bytosti zatemnili aj denné svetlo.
Červené oči a výkriky z pekla
„Prvýkrát som spánkovú paralýzu zažil, keď som bol na prvom stupni základnej školy, čiže vo veku zhruba sedem až deväť rokov. Sporadicky sa mi paralýza opakovala až dodnes (mám 25 rokov). Najhorší zážitok som mal, keď som dokončil strednú školu a presťahoval som sa do starého domu môjho dedka, ktorý prednedávnom zomrel. Mal som tam zopár spolubývajúcich, ktorí však šli von. Rozhodol som sa, že si poobede trochu zdriemnem.
Hneď, ako som zavrel oči, som vedel, že niečo nie je v poriadku a že sa niečo stane. Nikdy som si však nedokázal predstaviť, že to môže byť až tak intenzívne. Hudba, ktorá mi hrala v pozadí, sa začala pomaly meniť, až kým z nej nevznikli len čudesné a neznáme hlasy, škreky a plač plný bolesti. Zaspal som na boku tvárou k dvojitým dverám do môjho šatníka. Dvere sa škripotajúc začali pomaly otvárať a ja som zazrel úplnú tmu, ktorá obkolesovala pár sýtočervených očí, hľadiacich priamo na mňa.
5 faktov o spánkovej paralýze, ktoré by ste mali vedieť
Ako sa tak dvere otvárali centimeter po centimetri, uši režúci plač sa stupňoval a v hrôzostrašnom kriku som opakovane a zreteľne počul slovo „peklo“. Podarilo sa mi prelomiť paralýzu a pohnúť sa tesne predtým, než sa dvere otvorili dokorán. Neváhal som, už som nemrhal ani sekundou a vzal som nohy na plecia. Vyskočil som z postele a utekal von na záhradu do bezpečia. Cítiť na pokožke slnečné lúče a vidieť susedove deti, ako sa hrajú na ulici, nebolo nikdy príjemnejšie.“
Hrôzostrašné zvádzanie
„Počas jedného z najtemnejších období môjho života som sa odrazu prebudil v mojej izbe. Cítim som na sebe hrozný tlak a prítomnosť niečoho zlovestného. Možno to znie ako klišé, no je to zložité vysvetliť. Jednoducho som vo vzduchu cítil naozaj silnú a zlú energiu, ktorá mi inštinktívne vravela, že sa v mojej blízkosti nachádza niečo naozaj zlovestné.
Stalo sa to uprostred dňa a v izbe bolo dostatok svetla na to, aby som všetko videl naozaj dôkladne. Prebudil som sa však v stave, o ktorom ste už mnohí určite počuli. Bdelá myseľ, oči otvorené, no telo paralyzované, ako keby bolo uprostred spánku. Niekoľko minút som s predtuchou niečoho desivého sledoval dvere do mojej izby. Vtom to prišlo.
Videl som postavu, ako pomaly vchádza do dverí. Bola to stará žena s padnutými očami a dlhými šedivými vlasmi. Okrem toho, že bola tak chudá, až sa jej koža lepila na kosti, bola taktiež nahá a mala vpadnutý hrudník. Ovládol ma pocit hrôzy. Sledoval som ju, ako ku mne kráča čudným krokom – v jej chôdzi som však zbadal sexuálny podtón.
Pisadeira - bytosť, ktorá vás príde navštíviť počas spánkovej paralýzy
Chcelo to každý kúsok sily a vôle, aby som sa z tohto obrazu dokázal spamätať. Za ten čas však žena vyliezla na mňa. Vyštverala sa nado mňa podobným štýlom, ako dementori z filmu Harry Potter, ktorí z ľudí vysávali dušu.
Vedel som, že musím zakričať, snažil som sa z úst vydať akýkoľvek zvuk. Začalo to ako boj s veternými mlynmi, ale s dostatočnou snahou sa mi zo seba podarilo dostať výkrik. Podarilo sa mi prebudiť aj svoje telo, znova som nad ním získal kontrolu a desivá stará žena zmizla. Napriek tomu som však veľa zmien nepostrehol, všetko ostatné zostalo rovnaké.
Naďalej som pociťoval niečiu prítomnosť, tá však po chvíľke začala konečne odchádzať. Bol som z toho rozhodený, nevedel som, či som postavu len jednoducho prestal vidieť a je tu stále so mnou, alebo nie. Dal som si studenú sprchu a snažil sa dostať tento odporný pocit z hlavy.
Odvtedy som si o spánkovej paralýze a astrálnom cestovaní niečo naštudoval a som presvedčený, že počas našich temných období sa v našej prítomnosti pohybujú tieto temné a zlovestné bytosti, ktoré čakajú na moment, kedy sme najslabší.“
Ďalšie príbehy so zážitkami ľudí, ktorí mali tú česť so spánkovou paralýzou, vám prinesieme už čoskoro.
