O spánkovej paralýze už väčšina z vás rozhodne počula, mnohí ste ju taktiež zažili na vlastnej koži. Ak ste o tomto fenoméne ešte nečítali naše prechádzajúce články a chceli by ste sa dozvedieť niečo viac, odkazy na ne nájdete nižšie. Môžete sa v nich dočítať o rôznych faktoch či bytostiach, ktoré ľudí v noci navštevujú.
Spánková paralýza! Ľudia opísali svoje desivé zážitky - 1. časť
Spánková paralýza môže byť veľmi často sprevádzaná zvukovými, ale aj vizuálnymi halucináciami. Môžete vidieť desivé postavy a bytosti, počuj čudné hlasy či iné znepokojujúce zvuky. Čo videli pri svojej posteli títo ľudia, sa dočítate na nasledujúcich riadkoch. V tejto časti vám prinášame ďalší desivý príbeh o mužovi, ktorý si prešiel spánkovou paralýzou uprostred dňa.
Odtlačok ruky a stopy na podlahe
„Spánkovú paralýzu mám väčšinou len keď spím v noci na chrbte, no ten najdesivejší zážitok som mal, keď som cez deň spal na bruchu v obývačke na gauči. Myslel som si, že bytosť, ktorú som vídal, je zbabelá, keď ma chodí „navštevovať“ len v noci, no tentoraz sa vrátila, aby ma vyviedla z omylu. Každý jeden zážitok, až na tento jeden, sa odohral v noci.
Počas cesty z kostola som sa pohádal s manželkou. Tá vzala naše deti a na jeden deň odišla k svojej matke, aby sme sa mohli obaja upokojiť. Rozhodol som sa, že si doma zdriemnem na gauči. Ľahol som si teda s hlavou otočenou nabok, pretože na mňa cez okná svietilo slnko. Prebudil som sa okolo druhej hodiny poobede a nemohol som sa pohnúť. Niečo však bolo iné. Cítim som, akoby bola moja ľavá noha vo vzduchu.
Pisadeira - bytosť, ktorá vás príde navštíviť počas spánkovej paralýzy
Predošlé spánkové paralýzy boli odlišné. Držala ma a dusila tmavá silueta, snažil som sa kričať, no nemohol som vydať ani hlások. Vždy som spanikáril, začal sa v duchu modliť a po čase to odišlo. Tentoraz ma to však začalo ťahať z gauča, tvárou dole som cítil, ako to trhá mojou nohou. Napriek tomu, že sa to odohralo za denného svetla, nič som nevidel. Úprimne, myslel som si, že ma to chce zabiť. Som 33-ročný zdravý muž, ktorého nič len tak nevydesí, ale v tomto momente som si naozaj myslel, že svoje deti už nikdy neuvidím.
Modlil som sa, aby ma ochránil Boh, a to aj urobil. Temnota sa začala z izby vytrácať a z podlahy, na ktorej som ležal, som videl, ako centimeter po centimetri do miestnosti vstupuje svetlo. Vtedy som si na členku, kde ma bytosť držala a ťahala z gauča, všimol odtlačok ruky. Ruka mala 5 prstov, vyzerala ako ľudská.
Na zadné dvere skákal môj pes, kríženec teriéra, zavýjal tak hlasno, ako nikdy predtým. Vpustil som ho do domu, začal vrčal a ceriť zuby, zatiaľčo behal z izby do izby, akoby naháňal niečo, čo som ja nevidel. Zanechalo to však na drevenej podlahe tmavé stopy.
Sledoval som psa, ako neviditeľnú vec naháňa až na okraj mojej záhrady. Až vtedy som si všimol dvere. Môj pes sa v snahe dostať sa ku mne a pomôcť mi takmer preškrabal 5 centimetrov hrubými drevenými dverami. Už v ten istý deň som svoj dom vysvätil olejom a nič podobné sa odvtedy neopakovalo. Stalo sa to v roku 2012. O rok neskôr pes zomrel na starobu, avšak kúpil som nového a nechal ho spávať v izbe mojich dcér, keby sa tá vec niekedy vrátila.“
5 faktov o spánkovej paralýze, ktoré by ste mali vedieť
Na ďalší príbeh sa môžete tešiť už zajtra.
