Stanley Hotel, nachádzajúci sa v meste Estes Park amerického štátu Colorado, je označovaný za jedno z najstrašidelnejších miest v Spojených štátoch amerických. V budove nocoval aj svetoznámy spisovateľ a kráľ hororu Stephen King, ktorý tam prežil niekoľko čudných javov a nočných môr. Tie ho nakoniec inšpirovali k napísaniu hororu The Shining (Žiarenie).
Stanley Hotel, ktorým sa inšpiroval autor hororu The Shining, a jeho desivé príbehy - 1. časť
V predošlých článkoch sme vás okrem iného zoznámili aj s príbehom samotného Stephena Kinga. V tejto poslednej časti vám prinášame ďalšie z najdesivejších a najčudnejších zážitkov z hotela Stanley Hotel, o ktoré sa podelili samotní hostia a personál.
Tretie poschodie – Ruka na chrbte
„Pred niekoľkými rokmi som bol s mojou bývalou priateľkou v Stanley Hoteli, kde sme strávili pár dni pred koncom roka, a rozhodne môžeme potvrdiť, že v hoteli straší.
Keď sme boli na treťom poschodí a zastavili sa pred jednými konkrétnymi dverami, moja ex-priateľka zbledla ako mŕtvola. Spýtal som sa, čo sa deje. Odvetila, že jej niečo prešlo rukou po chrbte až ku krku. Nikto iný tam však s nami nebol.
Keď nás sprievodkyňa viedla po hoteli, zastavili sme sa presne pred tými istými dvermi, kde mala moja bývala priateľka ten hrôzostrašný zážitok. Sprievodkyňa začala hovoriť príbeh o prízraku, ktorý tu žije a má rád mladé pekné ženy. Údajne ich zvykne hladiť po chrbte a krku. Nepotrebovali sme počuť nič viac!“
5 najlepších hororov, natočených podľa knižnej predlohy od Stephena Kinga
Tanečná sála – Hra na duchov
Tanečná sála je absolútne nádherná… a desivá. Moja sestra žila v Colorade už dlhé roky, takže keď sme sa v zime stretli, rozhodli sme, že si spravíme výlet do Ester Park, kde navštívime Stanley Hotel. Už za starých čias sme boli v rodine tie, ktoré rady porušovali pravidlá. Rovnako to bolo aj teraz.
Miesto oficiálnej prehliadky hotela sme sa rozhodli spraviť si vlastnú. Zrazu sme sa ocitli v tejto obrovskej miestnosti so stoličkami prikrytými bielymi plachtami. Napadlo nás, že sa zahráme na duchov a prehodili sme si biele plachty cez seba. Trocha sme blbli a pochopiteľne sme sa pri tom aj fotili. Samozrejme, že sme si v tom momente mysleli, že je to náramne smiešne.
Duchovia sa však rozhodli, že nám vymažú každú jednu fotku, ktorú sme vtedy odfotografovali. Všetky ostatné fotky, ktoré sme zachytili predtým alebo potom, v našom foťáku zostali. Zmizli len tie, na ktorých sme sa hrali na duchov. Čudne miesto!“
